1. Dejiny svetovej a slovenskej žurnalistiky 1,
2. Dejiny svetovej a slovenskej žurnalistiky 3,
3. Vybrané kapitoly zo semiotiky masmediálneho textu 1,
4. Gender a popkultúra,
5. Televízne spravodajtvo ako diskurz.

Abstrakt

Účinkovanie heterosexuálnych mužov v gayporne, označované v angličtine slovným spojením gay-for-pay („gay za prachy“) nie je ničím novým. Avšak kým kedysi sa aktéri snažili o „dokonalú“ imitáciu gay sexu, približne po roku 2000 sa v gayskej pornoprodukcii objavuje nový trend: zdôrazňovanie heterosexuality „modelov“. V článku napísanom pre časopis Cinepur zhŕňam žánrové a naratívne špecifiká hetero gayporna (angl. straight gay porn) a zamýšľam nad príčinami a dôsledkami heterosexualizácie gay pornografie. Text nadväzuje na moju interpretáciu fenoménu predloženú v štúdii Porno, metro, sporno: súčasná gay/queer kultúra a heterosexuálne maskulinity (2009).

Čítaj fulltext článku o heterosexuáloch v gayporne v pdf na tejto stránke alebo online na webe Cinepuru.

Abstrakt

V štúdii interpretujem interakciu gayskej/queer kultúry a heterosexuálnych maskulinít, osobitne hegemónnej maskulinity. Podrobne sa venujem gaypornu, pričom si všímam spôsoby, akými narába s kategóriou heterosexuality: na jednej strane ju fetišizuje ako dokonalú maskulinitu (v tzv. hetero gayporne), na druhej strane sa ju snaží aspoň symbolicky ovládnuť (napr. v žánri „zlomení hetero chalani“). Venujem sa i fenoménu „gay za peniaze“ a tzv. bisexuálnemu pornu. Ďalej analyzujem možný nástup post-identity, naznačený viacerými autormi, podľa ktorého „fixné“ identity ustupujú aktuálnemu positioningu subjektov na základe performovaných sexuálnych praktík (napr. gayská identita „mužom, ktorí majú sex s mužmi“). Novými vizuálnymi diskurzmi konzumnej kultúry, viažucimi sa na maskulinitu, sú metrosexualita a sporno. Metrosexualita predstavuje nový typ maskulinity urbánneho pôvodu fetišizujúci mužské telo, sporno je novou ikonografiou inšpirovanou gaypornom, stavajúcou (heterosexuálnych) mužov na obdiv iným mužom akejkoľvek sexuality. Dospievam k záveru, že napriek domnelej demokratizácii identít, evokujúcej úspech queer teórie či postmoderného konceptu „pomosexuality“, sú všetky identity naďalej kontrolované hegemónnou maskulinitou, navyše, v súčasnosti sa intenzívne podriaďujú konzumnej logike.

Kľúčové slová: gay – queer – maskulinita – hegemónna maskulinita – heterosexualita – gay kultúra – gay identita – gayporno – „hetero gay porno“ – „gay za peniaze“ – bisexuálne porno – „hetero gay“ – „heterosexuálne vystupujúci gay“ – post-identita – metrosexualita – sporno – gaze – konzumerizmus

Čítaj celú štúdiu o vzťahoch gay/queer kultúry a heterosexuálnych maskulinít.

1. Úvod do teórie a dejín masovej komunikácie a masmédií,
2. Dejiny svetovej a slovenskej žurnalistiky 2,
3. Masmediálna teória a prax (politológia),
4. Queer Studies.

1. gender,
2. queer,
3. queer čítanie,
4. médiá,
5. mediálna komunikácia a
6. mediatizácia.

Heslá budú súčasťou publikácie Texty elektronických médií: Stručný výkladový slovník (autori a autorky slovníka: Michal Bočák – Blažena Garberová – Renáta Gregová – Barbora Mochňacká – Peter Oborník – Juraj Rusnák – Ján S. Sabol – Viera Smoláková), ktorú vydá na jeseň roku 2010 Prešovská univerzita v Prešove.

Abstrakt

Štúdia interpretuje a konfrontuje lingvistickú a sociálnovednú konceptualizáciu diskur­zu. Relevantná časť lingvistiky dosiaľ vníma diskurz ako jednotku prekračujúcu hranice vety a aj pri svojom smerovaní k vyšším jednotkám si zachováva perspektívu štrukturalistických gramatík. V sociálnych vedách je diskurz, predovšetkým pod vplyvom Michela Foucaulta, vnímaný ako realitu konštituujúca artikulácia určitého vedenia presahujúca subjekt i konkrétnu komunikačnú situáciu. Kým lingvistika sa sústredí na prirodzený jazyk, transdisciplinárne štúdiá diskurzu ho chápu iba ako jeden z kódov. V texte je preto reprezentácia ponímaná ako komplexné zastupovanie skutočnosti. Zo semiotického hľa­diska sa oba uvedené prístupy vyznačujú unilateralitou: lingvistika tenduje k interpretácii diskurzu ako označujúceho (formálne vehikulá významu), zatiaľ čo sociálne vedy sa sústredia prevažne na označované (významy). Prejavom pochopenia východísk discourse studies ako politickej praktiky usilujúcej sa o dekonštrukciu moci je transcendovanie rozmanitých paradigiem analýzy diskurzu. Po prekonaní hraníc prirodzeného jazyka je žia­duce smerovať štúdiá diskurzu, inšpirujúc sa analýzou dispozitívov, k prepájaniu diskurzívnych praktík, nediskurzívnych praktík a materializácií, ktoré ako komplex odrážajú vedenie v určitej oblasti.

Kľúčové slová: diskurz – lingvistika – sociálne vedy – dialóg – kód – mód – Foucault – moc – znak – reprezentácia – realita – naratív – subjekt – dispozitív – Jäger

Čítajte fulltext štúdie o diskurze.

Abstrakt

V štúdii sa zaoberáme základnými otázkami produkcie, funkcie a recepcie programu
v elektronických médiách. Zameriavame sa najmä na tvorbu a fungovanie programových formátov, a to v oboch relevantných významoch termínu (1. zacielené programovanie elektronického média a 2. komodifikovaný manuál na tvorbu relácie). Charakterizujeme rozmanité programové stratégie a ilustrujeme ich na vysielaní slovenských elektronických médií. Koncepty následne aplikujeme pri podrobnej analýze programovania slovenských plnoformátových televízií na prelome access-primu a prime-timu.

Kľúčové slová: elektronické médiá – programovanie – časový rozvrh programu – programové stratégie – programový formát – televízia – prime-time

Čítajte fulltext.