Publikované: 5. 9. 2010; doplnenie údajov o printovej verzii: 24. 10. 2010
Ako CITOVAŤ? Odkážte na fulltext, prosím:
Bočák, Michal – Rusnák, Juraj: Gender v elektronických médiách. In: Rusnák, Juraj a kol.: Texty elektronických médií: Stručný výkladový slovník. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove 2010, s. 71 – 73.
Bočák, Michal – Rusnák, Juraj: Gender v elektronických médiách. In: Rusnák, Juraj a kol.: Texty elektronických médií: Stručný výkladový slovník. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove 2010, s. 71 – 73.
Gender
gender (angl. rod) – „konštitutívny element sociálnych vzťahov založených na vnímaných rozdieloch medzi pohlaviami a [...] centrálny spôsob označovania mocenských vzťahov“ (Scott, 1896, cit. in Hawkesworth, 1997; kurzíva M. B.). Stevi Jackson definuje gender ako „hierarchické sociálne rozdelenie medzi mužmi a ženami ukotvené v sociálnych inštitúciách a sociálnych praktikách“ (Jackson, 2005, s. 16).
Gender sa najčastejšie vymedzuje ako kultúrna kategória voči termínu pohlavie (angl. sex), označujúcemu súhrn vrodených biologických vlastností (najmä vonkajšie a vnútorné pohlavné a orgány, konfigurácia pohlavných chromozómov v štruktúre DNA, hormóny). Navyše sa viaže i na túžbu (sexualitu).
V diskusii o pôvode genderu stoja proti sebe a) biologický esencializmus (resp. biologický determinizmus), podľa ktorého je gender podmienený telom, vyznačujúcim sa vrodenými pohlavnými charakteristikami, a b) sociálny konštruktivizmus (→ reprezentácia), v súlade s ktorým spoločnosť konštruuje gender, ktorý pripisuje telu s určitým pohlavím (napr. Renzetti – Curran, 2005, s. 68 – 123). Kým podľa esencializmu by sa muži mali správať „mužsky“ a ženy „žensky“ preto, že sa tak narodili, podľa konštruktivizmu definíciu „mužského“ a „ženského“ genderu vytvára, upevňuje a kontroluje kultúra. Podľa najnovších teórií však sociálnym konštruktom je už samotné pohlavie, teda nie gender je kultúrnou interpretáciou „neutrálneho“, „biologického“ pohlavia, ale pohlavie a jeho domnelá stabilita a určitosť sú taktiež produktmi genderu (práve istý gender vyžaduje určitú podobu tela a jej zachovávanie): „gender je [...] diskurzívny/kultúrny prostriedok, pomocou ktorého sú ‚spohlavnená príroda‘ alebo ‚prirodzené pohlavie‘ produkované a ustanovované ako ‚prediskurzívne‘, kultúre predchádzajúce, [ako] politicky neutrálny povrch, na ktorom kultúra pôsobí“ (Butler, 1990, s. 7; kurzíva v origináli; → diskurz)
Judith Butler vo svojom diele systematicky argumentuje, že všetky sociálne kategórie, aj tie, ktoré sa nám zdajú, napr. vzhľadom na svoju materiálnosť, „pevné“, „dané“ (telo), sú vždy len diskurzívnym produktom (z definície diskurzu ako prostriedku presadzovania moci je potom zrejmé, že akékoľvek sociálne kategórie, napr. identity, sú konštruované so zámerom ovládať subjekty). Podľa Butler gender konkrétnych subjektov i gender ako všeobecná kultúrna kategória je neustále re-/produkovaný opakovaným konaním (performovaním, „citovaním“) určitých genderových charakteristík, a práve tak je neustále utváraný a udržiavaný. David Gauntlett (2002, s. 137) zhŕňa zmenu perspektívy vzťahov pohlavia, genderu a túžby u Butler nasledovne: kým v tradičnom uvažovaní od fixného, binárne opozitného pohlavia odvodzuje kultúra rovnako fixný, binárne opozitný gender, na základe ktorého sa realizuje komplementárne zameraná sexualita, jediná aká-taká istota, ktorú Butler podľa Gauntletta subjektu ponecháva, je materiálne telo (bez pripísania akýchkoľvek charakteristík). Queer studies (→ queer) zdôrazňujú, že performovanie istého genderu, ako aj pociťovanie a prejavovanie túžob, sú akty (prinajmenšom potenciálne) nestále a premenlivé – a práve preto gender disponuje potenciálom podliehať zmene.
Mainstreamová mediálna produkcia je na základe genderu štruktúrovaná veľmi výrazne. Viacero teoretikov a teoretičiek zastáva názor, že ženský a mužský diskurz sa signifikantne odlišujú. Niektorí na základe rodových odlišností hovoria o dvoch odlišných subkultúrach, ba komunikáciu medzi mužmi a ženami dokonca opisujú ako interkultúrnu (Mulvaney, 2004, obzvlášť s. 225n.). Perspektívu inkompatibility maskulínneho a feminínneho často využívajú populárne lifestylové časopisy tým, že sa odvolávajú na esencialisticky interpretovaný binárny gender (muži verzus ženy).
Predpoklad odlišností v recepcii mužov a žien osobitne vidno v charakterizovaní vybraných žánrov ako tzv. maskulínnych a tzv. feminínnych. Nejde pritom o to, že na tieto texty „prirodzene“ reagujú ľudia spadajúci do istej genderovej kategórie, ale skôr o to, že už samotné texty svojich čitateľov/čitateľky konštruujú (a zároveň vylučujú iných ľudí). Napr. šport vylučuje ženy ako diváčky nielen preto, že v ňom „neúčinkujú“, ale aj samotným tradične maskulínnym spôsobom prezentácie: zameranosť na výkon a víťazstvo, využívanie agresívnej rockovej hudby ako hudobného pozadia, ale aj špecifickým využívaním žien-moderátoriek, ktorých úlohou, paradoxne, nie je pritiahnuť ženské publikum, ale slúžiť v heterosexuálnom rámci ako objekt mužského publika (a, naopak, ženy na mužskom športe mediálne participujú najmä tým, že mužov obdivujú).
Literatúra:
- Butler, Judith: Subjects of Sex/Gender/Desire. In: Butler, Judith: Gender Trouble: Feminism and the Subversion of Identity. 2. vyd. New York, London: Routledge 1999, s. 3 – 44.
- Butler, Judith: Bodies That Matter: On the Discursive Limits of ”Sex“. New York: Routledge 1993.
- Gauntlett, David: Media, Gender, and Identity: An Introduction. London: Routledge 2002. 278 s.
- Hawkesworth, Mary: Confounding Gender. Signs: Journal of Women in Culture and Society, 1997, 22, č. 3, s. 649 – 685.
- Jackson, Stevi: Sexuality, Heterosexuality and Gender Hierarchy: Getting Our Priorities Straight. In: Ingraham, Chrys (ed.): Thinking Straight: The Promise, The Power, and the Paradox of Heterosexuality. New York, Oxon: Routledge 2005, s. 15 – 37.
- Mulvaney, Becky Michele: Gender Differences in Communication: An Intercultural Experience. In: Jandt, Fred E. (ed.): Intercultural Communication. A Global Reader. Thousand Oaks, London, New Delhi: SAGE 2004, s. 221 – 229.
- Renzetti, Claire M. – Curran, Daniel J.: Ženy, muži a společnost. Praha: Karolinum 2003. 644 s.
- Salih, Sara: Judith Butler. London, New York: Routledge 2002. 177 s.
- Sedgwick, Eve Kosofsky: Tendencies. London: Routledge 1994. 277 s.
Bibliografická poznámka
AKO CITOVAŤ? Použite, prosím, bibliografický údaj printovej verzie:
Dátum zverejnenia textu: 5. 9. 2010
Doplnenie údajov o printovej verzii: 24. 10. 2010
Tu zverejnené znenie hesla gender je v printovej podobe slovníka rozšírené o text spoluautora, Juraja Rusnáka.
Michal Bočák . michalbocak.weebly.com
AKO CITOVAŤ? Použite, prosím, bibliografický údaj printovej verzie:
- Bočák, Michal – Rusnák, Juraj: Gender v elektronických médiách. In: Rusnák, Juraj a kol.: Texty elektronických médií: Stručný výkladový slovník. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove 2010, s. 71 – 73.
Dátum zverejnenia textu: 5. 9. 2010
Doplnenie údajov o printovej verzii: 24. 10. 2010
Tu zverejnené znenie hesla gender je v printovej podobe slovníka rozšírené o text spoluautora, Juraja Rusnáka.
Michal Bočák . michalbocak.weebly.com
Gender by Michal Bočák is licensed under a Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 3.0 Unported License.
Permissions beyond the scope of this license may be available at http://michalbocak.weebly.com/texty.html.