Publikované: 5. 9. 2010; doplnenie údajov o printovej verzii: 24. 10. 2010
Ako CITOVAŤ? Odkážte na fulltext, prosím:
Bočák, Michal: Komunikácia, mediálna. In: Rusnák, Juraj a kol.: Texty elektronických médií: Stručný výkladový slovník. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove 2010, s. 116.
Bočák, Michal: Komunikácia, mediálna. In: Rusnák, Juraj a kol.: Texty elektronických médií: Stručný výkladový slovník. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove 2010, s. 116.
Mediálna komunikácia
mediálna komunikácia (mediovaná, sprostredkovaná komunikácia) – komunikácia uskutočňovaná prostredníctvom → médií.
Možnosť vymedzenia pojmu mediálnej komunikácie je silne závislá od vymedzenia média. V krajnom prípade – ak je za médium považovaný už samotný kód (jazyk, resp. obdobný symbolický systém) – sa žiadna komunikácia neuskutočňuje bez nejakého prostriedku, a teda komunikácia je vždy mediálna (Volek, 1998). Mediovanosť je z tohto pohľadu inherentnou charakteristikou komunikácie.
Pole mediálnej komunikácie možno jednoducho vymedziť s použitím typológie sociálnych interakcií Johna Thompsona (2004), ktorý rozlišuje 1. priamu interakciu, 2. mediovanú (sprostredkovanú) interakciu a 3. mediovanú kváziinterakciu.
Priamej interakcii je vlastná jednota časopriestoru komunikantov, dialogickosť (možnosť okamžitej výmeny komunikačných rol), multikódovosť (možnosťou využívania viacerých kódov, v zásade všetkých komunikačných kanálov).
Mediovaná interakcia už vyžaduje použitie technického prostriedku. Ten umožňuje prekonávanie časových alebo/a priestorových vzdialeností a zväčšuje potenciál dosahu komunikácie. Účastníci sú pod vplyvom časopriestorových rozdielov nútení uvažovať o kapacite a charaktere kanála (koľko informácie a – vzhľadom na kódovú obmedzenosť – akej povahy možno daným technickým prostriedkom prenášať), prínosné (a občas nutné) je tiež sprostredkúvať partnerom komunikačný kontext, potrebný pre správne chápanie informácií.
V poslednom type, mediovanej kváziinterakcii, sa líšia kontexty produkcie a recepcie, na rozdiel od oboch predchádzajúcich však na strane recepcie nestoja konkrétni ľudia, ale bližšie neidentifikovateľná množina ľudí. Producenti obsahov sa orientujú na potenciálnych, nie reálnych príjemcov (hoci médiá, pochopiteľne, majú isté znalosti o svojich publikách). Tento typ interakcie je „kvázi“ kvôli tomu, že je, na rozdiel od prvých dvoch, monologický, čo znamená, že roly komunikantov sú v podstate trvalo rozdelené, že komunikácia je jednosmerná.
Aj keď Thompson upozorňuje na neexistenciu čistých typov interakcií, možno s istou abstrakciou konštatovať, že mediálnej komunikácii zodpovedajú druhý a tretí typ sociálnej interakcie, pričom mediovaná kváziinterakcia sa zvykne špecifikovať aj ako masmediálna komunikácia. Všetky uvedené typy sociálnych interakcií sú objektom skúmania komunikačných štúdií, na výskum mediovaných interakcií a kváziinterakcií sa sústredia mediálne štúdiá.
Literatúra:
- Thompson, John B.: Média a modernita. Sociální teorie médií. Praha: Karolinum 2004.
- Volek, Jaromír: Úvod do komunikačních studií. Brno: Fakulta sociálních studií Masarykovy univerzity 1998.
- Watson, James: Media Communication. An Introduction to Theory and Process. Basingstoke: Macmillan 1998.
Bibliografická poznámka
AKO CITOVAŤ? Použite, prosím, bibliografický údaj printovej verzie:
Dátum zverejnenia textu: 5. 9. 2010
Doplnenie údajov o printovej verzii: 24. 10. 2010
Michal Bočák . michalbocak.weebly.com
AKO CITOVAŤ? Použite, prosím, bibliografický údaj printovej verzie:
- Bočák, Michal: Komunikácia, mediálna. In: Rusnák, Juraj a kol.: Texty elektronických médií: Stručný výkladový slovník. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove 2010, s. 116.
Dátum zverejnenia textu: 5. 9. 2010
Doplnenie údajov o printovej verzii: 24. 10. 2010
Michal Bočák . michalbocak.weebly.com
Mediálna komunikácia by Michal Bočák is licensed under a Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 3.0 Unported License.
Permissions beyond the scope of this license may be available at http://michalbocak.weebly.com/texty.html.