Publikované: 17. 2. 2010; doplnenie údajov o printovej verzii: 17. 4. 2011
Ako CITOVAŤ? Odkážte na fulltext, prosím:
Bočák, Michal: Porno, metro, sporno: súčasná gay/queer kultúra a heterosexuálne maskulinity. Kultura – Média – Komunikace Speciál (Vyprávění – identita – diference. Vybraná témata kulturálních studií), 2009, 1, č. 2, s. 121 – 142.
Bočák, Michal: Porno, metro, sporno: súčasná gay/queer kultúra a heterosexuálne maskulinity. Kultura – Média – Komunikace Speciál (Vyprávění – identita – diference. Vybraná témata kulturálních studií), 2009, 1, č. 2, s. 121 – 142.
Metrosexualita:
konzumná narcistická heterosexuálna maskulinita
Označenie metrosexuál zaviedol v roku 1994 Mark Simpson (Simpson 1994a, 1994b). O niečo neskôr ho autor charakterizuje takto:
„Typický metrosexuál je mladý muž s peniazmi na utrácanie, žijúci v alebo v ľahkom dosahu metropoly [odtiaľ pomenovanie, pozn. M. B.] – pretože to je miesto, kde sú najlepšie obchody, fitká a kaderníctva. Oficiálne môže byť gay, hetero alebo bisexuál, avšak toto je úplne nepodstatné, pretože si evidentne zvolil seba samého za objekt svojej lásky a rozkoš ako svoju sexuálnu preferenciu.“ (Simpson 2002)
Simpson však poukazuje aj na to, že metrosexualita ako subjektivita je produktom konzumeristickej logiky kultúry (pozri aj Yaksich 2005, 2008; Gębala 2008) a snaženia reklamného odvetvia o transformáciu muža do cieľovej skupiny marketingu komodít feminínnej domény (oblečenie, kozmetika a pod.). Metrosexuála nazýva „fetišistom komodít, zberačom fantázií o mužstve, ktoré mu predáva reklama“ (Simpson 1999: 207) či priamo „chodiacim mokrým snom reklamného tvorcu“ (Simpson 2002). Kým západná kultúra donedávna považovala (a možno ešte stále považuje) inklináciu k „feminínnym“ produktom a ich používanie na úpravu vlastného zovňajšku za „prirodzenú“ záležitosť žien a gayov, u heterosexuálnych mužov ju vnímala ako nezvyklú – to je dôvod, prečo sa slovo metrosexuál tak široko ujalo (K 2004); ide totiž o novú, kultúrne príznakovú, pre maskulinitou ovládanú kultúru nie dostatočne čitateľnú pozíciu subjektu.
V dvojznačnom titulku svojho článku (Metrosexuals Come Out) John Warren (2003) nevdojak naznačuje nielen to, že sa v spoločnosti metrosexuáli „objavili“, ale že ich verejné vystúpenie je vlastne akt do istej podobný zverejneniu sexuality u gayov, coming outu, keďže deklarácia gaystva i tohto nového urbánneho typu feminizovanej maskulinity je vystúpením proti hegemónnej maskulinite, jej spochybnením.
Michael Yaksich (2005) Simpsona za „splodenie“ metrosexuála kritizuje, pretože práve „nákazlivosť“ slova smerovala k jeho rýchlemu rozšíreniu a prakticky okamžitej reakcii lifestylového priemyslu na novú, trhovo zaujímavú, (pretože) vysoko konzumnú identitu. Na vyváženie sa ale žiada dodať, že u Simpsona ako kultúrneho publicistu je reflektovanie trendov a ich podávanie v populárnej podobe očakávateľné; skôr „sťažovanie sa“ na reflexivitu (kultúrne trendy – Simpsonove publicizmy – marketingové stratégie), je nenáležité, pretože reflexivita je integrálnou súčasťou súčasnosti.
Metrosexualita akceptuje objektifikáciu muža. Ide o diskurz, ktorý sa vymyká tradičnému nazeraniu na vzťah subjekt – objekt v súčasnej západnej vizuálnej kultúre: Liesbet van Zoonen napr. v kapitole o gaze ešte neuvádza (ako jedinú zo štyroch „základných“ kombinácií) možnosť „muži pozerajúci sa na mužov“ (van Zoonen 1994: 87n.). Ako hovorí Simpson (2004), metrosexualita nie je určená ženskému, ale mužskému publiku: „Hetero metroš preskúma 1. seba, 2. iných metrošov – ako inak zistiť, čo je túto sezónu ‚in‘ – a 3. ženy, ktoré ladia k jeho kľúčovým farbám.“
Metrosexualita je maskulínnou voyeuristicko-narcistickou syntézou súčasnosti, v mužskom tele splýva pozícia subjektu a objektu. Logicky teda vyvstáva otázka (rovnako bežná a dosiaľ nezodpovedaná v každodennosti), do akej miery je glorifikácia mužského tela stelesnená metrosexualitou porovnateľná s jeho glorifikáciou v gay kultúre (osobitne prítomná napr. v kultúre „klonov“). (1)
V súčasnosti medzi nimi jestvuje rozdiel, ktorý najlepšie vystihuje diferencia homosocialita (2) (metrosexualita, sporno) – homosexualita (gay objektifikácia mužského tela). I keď sa dnes mnoho mužov pri úprave svojich tiel necháva inšpirovať trendmi, ktoré razia športovci (pritom konzumerizmus poznačil šport skôr než maskulinitu), zrejme bude hrať dôležitejšiu rolu asexuálny (resp., azda presnejšie, hegemónnou maskulinitou asexualizovaný) obdiv než sexuálna túžba. Kým, predpokladám, pre gayov je muž objektom v princípe sexuálnym, pre heterosexuálov je metrosexuál ako muž subjekt-objekt v princípe (heterosexuálnym) mužom, ktorý reprezentuje moderné mužstvo, a preto je možné obdivovať ho, byť naňho hrdý, a to už aj s pripustením jeho atraktivity a bez nutnosti vysvetľovať to; (3) no, navyše, interpretačnou komplikáciou je aj skutočnosť, že metrosexuálni športovci definujúci sa ako heterosexuáli sa dnes verejne uchádzajú o priazeň svojich gay fanúšikov, pózujúc napr. pre fotografov gay magazínov (napr. futbalista David Beckham; pozri aj Coad 2008: 147 a text o sporne na tejto stránke).
Na rozdiel od narcizmu metrosexuality, pojem femininity v sebe narcizmus neobsahuje (o žene, ktorá sa chce ukázať na obdiv, sa nehovorí ako o narcistickom subjekte). Dôvodom je pretrvávajúca dominancia diskurzu maskulinity nad diskurzom femininity, čo ústi do definície ženského tela ako „prirodzeného“ objektu. Pravdepodobne internalizácia (naturalizovaných) zákonitostí dominujúceho maskulínneho diskurzu ženami spôsobuje, že mnoho žien metrosexualitu odsudzuje. Pravda, črtá sa aj interpretácia, že metrosexualita ako feminizácia a vizuálna objektifikácia muža je siahnutím na jednu z mála kultúrnych hodnôt hegemónnej femininity (resp. hyperfemininity) – ženskej krásy ako objektu –, ktorú si, nepochybne, mnoho žien (či už s uvedomením si, že rola objektu je primárne definovaná maskulínnou kultúrou, alebo nevedomky) cení ako istú formu sociálneho kapitálu. Metrosexuál, obrazne povedané, siaha priateľke/kamarátke nielen na maskaru, nielen posúva poradovník v jej kaderníctve, ale siaha aj na kultúrnu hodnotu, ktorá dosiaľ bola jedným z mála ostrovov, na ktorých femininita (aspoň iluzórne) vládla.
Koncept metrosexuality nepopiera svoju inšpiráciu gay kultúrou. (4) V USA začala v roku 2003 káblová televízna sieť Bravo vysielať reality šou založenú na zmene zovňajšku (v orig. makeover) s názvom Queer Eye for the Straight Guy (v preklade napr. Queer oko pre hetero chlapíka), v ktorej pätica „famóznych“ gayov (The Fab[ulous] Five), odborníkov na „in“ lifestyle, vytvára nový imidž heterosexuálnemu mužovi. Formát tak kombinoval dve základné súradnice metrosexuality, „oslavu mužského konzumerizmu a evokáciu gayských stereotypov“ (Becker 2009: 220–221). Hoci bol program vysoko sledovaný a okamžite sa stal objektom verejného diskurzu, kritika mu vyčítala, že výberom aktérov (všetko feminínne vystupujúcich gayov) a vôbec celým heteronormatívnym rámcom programového konceptu iba podporoval stereotypné vnímanie gayov ako jedincov, ktorí sú „od narodenia“ obdarení „absolútnym vkusom“. (5) Ani domnelý efekt zvýšenia viditeľnosti (visibility) gayov nie je jednoznačný: „Vizibilita v kultúre komodít je v tomto zmysle iba obmedzeným víťazstvom pre gayov, u ktorých je vítané, ak sú viditeľní ako konzumné subjekty, ale nie ako sociálne subjekty.“ (Hennessy 1994; cit. in Yaksich 2005: 30)
Tak či onak, postmoderná maskulinita cez metrosexuála absorbovala inšpirácie z gay kultúry (a teda čiastočne i femininitu); návrat k tradičnej maskulinite (Simpson hovorí o retrosexuálovi; pozri aj McFedries 2004) – hoci stále vynucovaný konzervatívnym tlakom hegemónnej maskulinity – tak už nie je, ako sa zdá, plne možný. Maskulinita musí metrosexualitu, a cez ňu aj gayskú kultúru, reflektovať. Simpson (2006b) v jednom zo svojich článkov kritizuje predstavu, že návrat k tradičnej maskulinite po „metro-ére“ je realizovateľný: naráža na viacero reklám, ktoré sa odvolávajú na koncept tradičnej maskulinity, degradujúc metrosexuála ako nedostatočného muža. Autor jedným zo svojich populárnych výrazov – tentokrát je to hummersexuál – naráža na kampaň automobilu značky Hummer z roku 2006. V nej je muž nakupujúci pri pokladni v supermarkete zeleninu či organické tofu (strereotyp zdravá strava = femininita) premeraný nie práve chápavým pohľadom muža stojaceho za ním, ktorý na bežiaci pás vykladá mäso, grilovacie uhlie či fľašu tvrdého alkoholu. Prvý nakupujúci je hodnotením „prototypovo maskulínneho“ nakupujúceho vyvedený z miery, no v zápätí mu padne zrak na titulnú stranu časopisu s terénnym automobilom Hummer. Akonáhle vyjde z obchodu, vymieňa svoje staré auto za džíp, čo mu, ako tvrdí slogan reklamy – Restore Your Manhood –, umožní „obnoviť svoje mužstvo“. (6) Hummersexuálne popieranie metrosexuality je „falošnou maskulinitou“, ktorá sa, podľa Simpsona (2006b), svojou umelosťou vyrovná ostentatívnosti maskulinity performovanej leather (7) či bear (8) vetvou gayskej subkultúry. Hummersexuál teda nie je návratom k „starej dobrej mužnosti“, ale v skutočnosti ide iba o „upgrade“ metrosexuála: muža, ktorý sa vyrovnáva s feminizáciou maskulinity okázalým vzývaním tradičného mužstva.
Poznámky
- Kloni (angl. clones) – mladí gayovia intenzívne pracujúci na fyzickej dokonalosti svojho tela častým posilňovaním a opaľovaním, s obľubou prezentujúci výsledky svojej „práce na sebe“ na parties. Subkultúra je tiež spojená s drogami a promiskuitou.
- S pojmom homosociálna túžba pracuje Eve Kosofsky Sedgwick (1985: 1–5). Autorka samotnú homosocialitu charakterizuje slovami „sociálne zväzky medzi medzi osobami rovnakého pohlavia“ asexuálnej povahy (ibidem: 2). Sedgwick, všímajúca si vo svojej knihe vzťahy mužov, však zámerne komplikuje zdanlivú rozviazanosť homosociality a homosexuality vytvorením – ako sama konštatuje, oxymoronu – „homosociálna túžba“ („homosocial desire“). Berúc do úvahy aj vzťahy žien konštatuje, že kým v prípade žien sú homosocialita a homosexualita úzko previazané (pojmy tvoria póly kontinua), v prípade vzťahov medzi mužmi sú chápané dichotomicky – Sedgwick (1985: 5) hovorí o „na jednej strane, relatívne kontinuálnom vzťahu ženských homosociálnych a homosexuálnych zväzkov a, na druhej strane, radikálne diskontinuálnom vzťahu mužských homosociálnych a homosexuálnych vzťahov“.
- Pomerne optimistickú víziu však treba vyvážiť poznámkou, že na mužov možno ešte stále pozerať iba vtedy, ak to dovolí hegemónna maskulínna kultúra: tá si vyberá, ktorý gaze bude povolený (pohľad heterosexuálneho muža; pochopiteľne, užšie muža istej etnicity, religionizity, triedy a pod.) a ktorý potlačený (gay gaze). Mocnejším kultúrnym tlakom na akceptáciu objektifikácie mužského tela je zrejme konzumerizmus než akceptácia neheterosexuálnych sexualít mužov.
- Dokonca ani metrosexuáli necítia potrebu vymedzovať sa voči gayom: „Absolútne mi to [spájanie metrosexuality s gayskosťou, pozn. M. B.] neprekáža. Nazvite to homosexuálne, feminínne, trendy, nie trendy – je mi to jedno. Pri tvorbe svojej vlastnej osobnosti chcem čerpať zo všetkých dostupných možností,“ vyjadril sa jeden mladý metrosexuál o svojom chápaní metrosexuality (d’Avignon; cit. in Warren 2003).
- Michael Yaksich hovorí o gayoch ako o „znalcoch spotreby“. Svoju osobnú skúsenosť s konzumeristickým stereotypom gaya zhŕňa takto: „Pre mňa ako gaya je zložité vyhnúť sa tomu, aby som bol asociovaný s ‚nakupovacím know-how‘. Odpovedanie na otázky siahajúce od najvhodnejšej povrchovej úpravy dreva kuchynských príborníkov po ‚proste dokonalý‘ outfit na party sa istým spôsobom stali štandardnou súčasťou mojich každodenných interakcií s priateľmi.“ (Yaksich 2008)
- Reklama je dostupná na Adland.tv: http://adland.tv/commercials/hummer-restore-your-manhood-2006-30-usa (7. 8. 2009).
- „Kožeňáci“ (angl. leathermen) – muži fetišizujúci kožené a latexové oblečenie, preferujúci BDSM praktiky.
- Porov.: „Bear kultúra je vnímaná ako spôsob rozširovania gayského verejného diskurzu so zámerom obsiahnuť (erotické) reprezentácie statných, chlpatých mužov, obzvlášť dôležitý v dobe, keď tomuto diskurzu hrozilo zúženie vylúčením všetkých okrem efebických, nezarastených a svalnatých tiel ako pravých objektov túžby gay pohľadu.“ (Johnson 2004)
Zdroje
- Becker, Ron. 2006. Gay TV and Straight America. New Brunswick – New Jersey – London: Rutgers University Press.
- Coad, David. 2008. The Metrosexual: Gender, Sexuality, and Sport. Albany: State University of New York Press.
- Gębala, Przemysław. 2008. „Homo Consumens.“ Pp. 11–30 in Studia Medioznawcze 2008, r. 35, č. 4.
- Johnson, Matthew D. 2004. „Bear Movement.“ In glbtq: An Encyclopedia of Gay, Lesbian, Bisexual, Transgender, and Queer Culture. Ed. Claude J. Summers. http://www.glbtq.com/social-sciences/bear_movement.html (5. 8. 2009).
- K, Sean. 2004. „Enter the New Man; The Metrosexual Has Aesthetic Sense, Cares About His Looks and Works on His Lifestyle. And, Guess What? He’s Not Gay.“ P. 24 in South China Morning Post, 15. 3. 2004.
- McFedries, Paul. 2004. „Retrosexual.“ In WordSpy. http://www.wordspy.com/words/retrosexual.asp (6. 9. 2009)
- Sedgwick, Eve Kosofsky. 1994. Tendencies. London: Routledge.
- Simpson, Mark. 1994a. Male Impersonators: Men Performing Masculinity. New York: Routledge.
- Simpson, Mark. 1994b. „Here Come the Mirror Men.“ In The Independent, 15. 11. 1994. http://www.marksimpson.com/pages/journalism/mirror_men.html (7. 8. 2009).
- Simpson, Mark. 1999. It’s a Queer World: Deviant Adventures in Pop Culture. New York, London: The Haworth Press.
- Simpson, Mark. 2002. „Meet the Metrosexual.“ In Salon, 22. 7. 2002. http://www.salon.com/ent/feature/2002/07/22/metrosexual/index.html (7. 8. 2009).
- Simpson, Mark. 2004. „Forget New Man. Now You're Hetero, Retro or Metro.“ In The Observer, 27. 6. 2004. http://www.guardian.co.uk/world/2004/jun/27/gender.menshealth4 (7. 8. 2009).
- Simpson, Mark. 2006b. „Who Are You Calling Hummersexual?“ P. 2 in The Guardian, 10. 10. 2006.
- van Zoonen, Liesbet. 1994. Feminist Media Studies. London: Sage.
- Warren, John St. 2003. „Metrosexuals Come Out.“ P. 9 in The New York Times, 22. 6. 2003.
- Yaksich, Michael J. 2005. „Consuming Queer: A Study in How Consumer Trends Influence Social Acceptance.“ In Elements: Research Journal of Boston College. Ed. Gregory Wiles. http://www.bc.edu/research/elements/issues/2005s/elements-spring2005-article3.pdf (7. 8. 2009).
- Yaksich, Michael J. 2008. „Connoisseurs of Consumption: Gay Identities, and the Commodification of Knowledable Spending.“ In Consumers, Commodities & Consumption 2008, r. 9, č. 2. http://csrn.camden.rutgers.edu/newsletters/9-2/yaksich.htm (7. 8. 2009).
Bibliografická poznámka
AKO CITOVAŤ? Použite, prosím, bibliografický údaj printovej verzie:
- Bočák, Michal: Porno, metro, sporno: súčasná gay/queer kultúra a heterosexuálne maskulinity. Kultura – Média – Komunikace Speciál (Vyprávění – identita – diference. Vybraná témata kulturálních studií), 2009, 1, č. 2, s. 121 – 142.
Dátum zverejnenia textu: 17. 2. 2010
Doplnenie údajov o fulltexte: 17. 4. 2011
Údaje z iných častí štúdie, bez ktorých by text nedával plný zmysel, som doplnil vo forme poznámky.
Michal Bočák . michalbocak.weebly.com
Metrosexualita: konzumná narcistická heterosexuálna maskulinita by Michal Bočák is licensed under a Creative Commons Attribution-Noncommercial-No Derivative Works 3.0 Unported License.