Publikované: 17. 4. 2013; doplnenie údajov o fulltexte štúdie: 15. 9. 2013
Ako CITOVAŤ? Odkážte na fulltext, prosím:
Bočák, Michal: Fragmenty slasti: Úvahy o naratíve v ére porna 2.0. In: Urban, Pavel (ed.): Súmrak médií: Problematika narácie v médiách. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie konanej dňa 28. novembra 2012 na Žilinskej univerzite v Žiline. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline 2013, s. 6 – 20.
Bočák, Michal: Fragmenty slasti: Úvahy o naratíve v ére porna 2.0. In: Urban, Pavel (ed.): Súmrak médií: Problematika narácie v médiách. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie konanej dňa 28. novembra 2012 na Žilinskej univerzite v Žiline. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline 2013, s. 6 – 20.
Sex, porno a narativita
Zdroj: WeKnowMemes.com
Rozšírená populárna charakteristika porna ako reprezentácie sexu, ktorá akoby ani nevypovedala o ničom inom než o „holom fakte“ sexuálnej aktivity, je – ako preukazuje už niekoľko rokov kritické štúdium pornografie, inštitucionalizované v podobe porn studies – mylná. Aj táto vetva mediálnej produkcie je doslova nabitá, ak nie priam presýtená rozmanitými, často vskutku nečakanými významami. „Potiace sa nahé telá a nepravdepodobná sexuálna akrobacia sú len jednou stránkou príbehu,“ poznamenáva Laura Kipnis (2003, s. 163–164).
V porne rozhodne možno bez väčších problémov identifikovať klasické aspekty narativity, napr. subjekty narativity (vystupujú v ňom fiktívne aj reálne postavy i narátori/ky, ktorí/é sa podieľajú na vývoji deja) či jasnú, najčastejšie lineárnu naratívnu štruktúru a pod. (rôzne naratívne momenty pornosnímok identifikuje napr. Waugh, 1985; porov. napr. aj Dyer, 1985). No istý „príbeh alebo usporiadané sekvenčné zhrnutie udalostí“, ako naratív jednoducho definuje Chris Barker (2006, s. 129), môže byť „skratkovito“ signalizovaný napr. aj rekvizitami (napr. školská uniforma a špecifický účes nastoľujú atmosféru stredoškolského prostredia, čím vo vzťahu k recepcii bližšie načrtávajú naratívny kontext), rámcovaný názvom snímky a pod. (Bočák, 2012, s. 23). Okolo určitého ústredného príbehu, ktorý v ponúkaných snímkach reprezentujú, bývajú dokonca organizované celé špecializované pornostránky (Kammeyer, 2008, s. 186-187). [1]
Avšak hoci narativita v porne evidentne identifikovateľná je, podľa všetkého nie je tým, o čo v ňom primárne ide. Ako komplexne argumentuje Peter Lehman (2006), vymedzujúc sa aj voči už klasickej interpretácii pornografie, publikovanej Lindou Williams v roku 1989 (Williams, 1989), naratív nie je v porne dominantnou črtou, prinajmenšom na rozdiel od nepornografických hollywoodskych filmov – podľa Lehmana je pre porno skôr než príbehy charakteristický princíp „prchavých momentov slasti“. [2] O dôležitosti narativity porna pochybuje i Susanna Paasonen, podľa ktorej „[p]orno využíva skôr typy než postavy a ukazuje skôr akty než komplexné naratívne trajektórie“ a napriek tomu, že obsah snímok môže (aj v otázkach prítomnosti a štruktúrovania naratívu) variovať, „vyhnúť sa určitej forme pocitu déjà vu je ťažké“. (Paasonen, 2006, s. 416) Typicky šablónovité príbehy majú podľa autorky iba ustanoviť základný kontext sexuálnej aktivity (Paasonen, 2006, s. 411). [3]
Pri uvažovaní o pornonarativite však musíme brať do úvahy, že nielen pornografické video, lež už sám objekt pornografickej reprezentácie je interpretovateľný a bežne i interpretovaný naratívne. Objekt je, samozrejme, diskurzom nielen zobrazovaný, ale vôbec konštruovaný (Foucault, 1972, s. 49). Porno ako androcentrický diskurz pritom, vcelku logicky, konštruuje sexualitu z maskulínnej perspektívy. [4] Tá sexuálny akt zreteľne konceptualizuje ako príbeh hľadania a dosahovania slasti, smerujúci od neustávajúcej a vždy len chvíľkovo utíšenej sexuálnej túžby k sexuálnemu vyvrcholeniu, uspokojeniu (podrobnejšie Dyer, 1985). „Tradičná“ trajektória maskulínnej túžby je krátka a lineárna, za svojím cieľom ide priamo, podľa možnosti bez „zbytočných“ odbočení.
Naratívne rozmery pornografie sú teda komplikované a nemusia byť dokonca identifikovateľné na prvý (a možno ani ďalší, bližší) pohľad. Aj keď na základe podrobnejšej analýzy usúdime, že tá-ktorá snímka či priam celá línia produkcie nemajú výrazné (výraznejšie) naratívne rámcovanie, neznamená to, že ich ne-narativita nie je dôležitá v (naratívnom) kontexte pornografie ako celku; hodné pozornosti je to prinajmenšom v tejto štúdii. Ak by sa aj porno napospol vyznačovalo nevýraznou narativitou a ak by aj narativita nebola z hľadiska recepcie považovaná za jeho rozhodujúcu charakteristiku, v každom prípade si zaslúži bližšiu analýzu, pretože aj jej neprítomnosť či ustupovanie môžu byť signifikantné.
Poznámky
Použitá literatúra
Bibliografická poznámka
AKO CITOVAŤ? Použite, prosím, bibliografický údaj printovej verzie:
Dátum zverejnenia textu: 17. 4. 2013
Doplnenie údajov o fulltexte: 15. 9. 2013
Text zverejnený na tejto stránke je úvodnou teoretickou kapitolou mojej štúdie Fragmenty slastí: úvahy o narativite v ére porna 2.0. Poznámka č. 3 bola v záujme kontextualizácie tohto preprintu doplnená o časť kapitoly Vybrané naratívne aspekty súčasného tube porna fulltextu štúdie.
Michal Bočák . michalbocak.weebly.com
V porne rozhodne možno bez väčších problémov identifikovať klasické aspekty narativity, napr. subjekty narativity (vystupujú v ňom fiktívne aj reálne postavy i narátori/ky, ktorí/é sa podieľajú na vývoji deja) či jasnú, najčastejšie lineárnu naratívnu štruktúru a pod. (rôzne naratívne momenty pornosnímok identifikuje napr. Waugh, 1985; porov. napr. aj Dyer, 1985). No istý „príbeh alebo usporiadané sekvenčné zhrnutie udalostí“, ako naratív jednoducho definuje Chris Barker (2006, s. 129), môže byť „skratkovito“ signalizovaný napr. aj rekvizitami (napr. školská uniforma a špecifický účes nastoľujú atmosféru stredoškolského prostredia, čím vo vzťahu k recepcii bližšie načrtávajú naratívny kontext), rámcovaný názvom snímky a pod. (Bočák, 2012, s. 23). Okolo určitého ústredného príbehu, ktorý v ponúkaných snímkach reprezentujú, bývajú dokonca organizované celé špecializované pornostránky (Kammeyer, 2008, s. 186-187). [1]
Avšak hoci narativita v porne evidentne identifikovateľná je, podľa všetkého nie je tým, o čo v ňom primárne ide. Ako komplexne argumentuje Peter Lehman (2006), vymedzujúc sa aj voči už klasickej interpretácii pornografie, publikovanej Lindou Williams v roku 1989 (Williams, 1989), naratív nie je v porne dominantnou črtou, prinajmenšom na rozdiel od nepornografických hollywoodskych filmov – podľa Lehmana je pre porno skôr než príbehy charakteristický princíp „prchavých momentov slasti“. [2] O dôležitosti narativity porna pochybuje i Susanna Paasonen, podľa ktorej „[p]orno využíva skôr typy než postavy a ukazuje skôr akty než komplexné naratívne trajektórie“ a napriek tomu, že obsah snímok môže (aj v otázkach prítomnosti a štruktúrovania naratívu) variovať, „vyhnúť sa určitej forme pocitu déjà vu je ťažké“. (Paasonen, 2006, s. 416) Typicky šablónovité príbehy majú podľa autorky iba ustanoviť základný kontext sexuálnej aktivity (Paasonen, 2006, s. 411). [3]
Pri uvažovaní o pornonarativite však musíme brať do úvahy, že nielen pornografické video, lež už sám objekt pornografickej reprezentácie je interpretovateľný a bežne i interpretovaný naratívne. Objekt je, samozrejme, diskurzom nielen zobrazovaný, ale vôbec konštruovaný (Foucault, 1972, s. 49). Porno ako androcentrický diskurz pritom, vcelku logicky, konštruuje sexualitu z maskulínnej perspektívy. [4] Tá sexuálny akt zreteľne konceptualizuje ako príbeh hľadania a dosahovania slasti, smerujúci od neustávajúcej a vždy len chvíľkovo utíšenej sexuálnej túžby k sexuálnemu vyvrcholeniu, uspokojeniu (podrobnejšie Dyer, 1985). „Tradičná“ trajektória maskulínnej túžby je krátka a lineárna, za svojím cieľom ide priamo, podľa možnosti bez „zbytočných“ odbočení.
Naratívne rozmery pornografie sú teda komplikované a nemusia byť dokonca identifikovateľné na prvý (a možno ani ďalší, bližší) pohľad. Aj keď na základe podrobnejšej analýzy usúdime, že tá-ktorá snímka či priam celá línia produkcie nemajú výrazné (výraznejšie) naratívne rámcovanie, neznamená to, že ich ne-narativita nie je dôležitá v (naratívnom) kontexte pornografie ako celku; hodné pozornosti je to prinajmenšom v tejto štúdii. Ak by sa aj porno napospol vyznačovalo nevýraznou narativitou a ak by aj narativita nebola z hľadiska recepcie považovaná za jeho rozhodujúcu charakteristiku, v každom prípade si zaslúži bližšiu analýzu, pretože aj jej neprítomnosť či ustupovanie môžu byť signifikantné.
Poznámky
- Charakteristiku niekoľkých naratívnych webstránok pozri u Kammeyera; azda najznámejšou pornografickou sériou tohto typu na českom webe sú Rychlý prachy (o nej podrobnejšie Zavatčan, 2011).
- Inšpiratívna Lehmanova stať je, okrem staršej monografie Lindy Williams, jednou z mála prác, ktorá sa narativite porna venuje systematicky, preto sa na ňu v texte viackrát odvolávam.
- Domnievam sa, že v niektorých žánroch je i minimalistické naratívne nastolenie scény kľúčové. Pravdaže, na webe nájdeme nielen jednotlivé snímky, ale dokonca celé žánre, v ktorých by zbavenie sa naratívneho aspektu, nepochybne, zničilo ich centrálnu logiku (a teda i vzrušivosť žánru): naratív je totiž vo fiktívnej i faktuálnej mediálnej produkcii typickým prostriedkom vytvárania identity aktérov/ok (postáv). Tak napr. v tzv. reality a/alebo amatérskom porne práve naratívne zložky snímky plnia dôležitú legitimizačnú funkciu, umožňujúcu/pomáhajúcu v totálne dekontextualizovanom sexuálnom akte jasne „vyčítať“, že sa daná sexuálna aktivita odohráva medzi „bežnými“ ľuďmi, nie profesionálnymi subjektmi.
- Každý diskurz je v princípe naturalizovanou artikuláciou perspektívy svojich tvorcov/kýň (Fiske, 1987, s. 14). Na pochopenie zákonitostí diskurzu je osožné snažiť sa uchopiť predmetnú oblasť nejakým kontradiskurzom: ten je vlastne dekonštrukciou diskurzu, voči ktorému sa vymedzuje a ktorý kritizuje, neraz až on môže odkrývať, spriehľadňovať jeho princípy. Protikladom tradičnej, v maskulínnej logike konštruovanej pornografickej produkcie, je napr. alternatívna/feministická pornografia, ktorá zvykne pracovať s výraznejšou komplikáciou naratívnych štruktúr (do dĺžky i do šírky), ponúka odbočenia od mainstreamovej línie dosahovania slasti.
Použitá literatúra
- BARKER, Chris: Slovník kulturálních studií. Praha : Portál, 2006.
- BOČÁK, Michal: Selftubes: konštrukcia identít vo webovom porne. In: Michal Bočák – Juraj Rusnák (eds.): Médiá a text 3: Mediálny text: lingvistika – literatúra – kultúra. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2012, s. 9–28.
- DYER, Richard: Male Gay Porn: Coming to Terms. In: Jump Cut, 1985, č. 30, s. 27–29. [citované 20. 7. 2011]. Dostupné na: <http://www.ejumpcut.org/archive/onlinessays/JC30folder/GayPornDyer.html>
- FISKE, John: Television Culture. London – New York : Methuen, 1987.
- FOUCAULT, Michel: The Archaeology of Knowledge and The Discourse on Language. New York : Pantheon Books, 1972.
- KAMMEYER, Kenneth C. W.: A Hypersexual Society: Sexual Discourse, Erotica, and Pornography in America Today. Basingstoke : Palgrave Macmillan, 2008.
- KIPNIS, Laura: Bound and Gagged: Pornography and the Politics of Fantasy in America. 2nd ed. Durham : Duke University Press, 2003.
- LEHMAN, Peter: Revelations about Pornography. In: Lehman, Peter (ed.): Pornography: Film and Culture. New Brunswick – London : Rutgers University Press, 2006, s. 87–98.
- PAASONEN, Susanna: Email from Nancy Nutsucker: Representation and Gendered Address in Online Pornography. In: European Journal of Cultural Studies, roč. 9, 2006, č. 4, s. 403–420.
- Watching Porn. WeKnowMemes [online]. 5. 11. 2011. [citované 5. 1. 2013]. Dostupné na: <http://weknowmemes.com/2011/11/watching-porn-true-story/>
- WAUGH, T.: Men’s Pornography: Gay vs. Straight. In: Jump Cut, 1985, č. 30, s. 30–35. [citované 20. 7. 2011]. Dostupné na: <http://www.ejumpcut.org/archive/onlinessays/JC30folder/PornWaugh.html>
- WILLIAMS, Linda: Hard Core: Power, Pleasure and the “Frenzy of the Visible”. Berkeley – Los Angeles: University of California Press 1989.
- ZAVATČAN, Tomáš: Fenomén tzv. gonzo pornografie – diskurzívne prostriedky konštrukcie amaterizmu v pornografii. Prešov, 2011. 40 s. Bakalárska práca na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Vedúci bakalárskej práce: Michal Bočák.
Bibliografická poznámka
AKO CITOVAŤ? Použite, prosím, bibliografický údaj printovej verzie:
- Bočák, Michal: Fragmenty slasti: Úvahy o naratíve v ére porna 2.0. In: Urban, Pavel (ed.): Súmrak médií: Problematika narácie v médiách. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie konanej dňa 28. novembra 2012 na Žilinskej univerzite v Žiline. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline 2013, s. 6 – 20. http://fhv.uniza.sk/fhv/_dokumenty/sumrak_medii/sumrak_zbornik13.pdf
Dátum zverejnenia textu: 17. 4. 2013
Doplnenie údajov o fulltexte: 15. 9. 2013
Text zverejnený na tejto stránke je úvodnou teoretickou kapitolou mojej štúdie Fragmenty slastí: úvahy o narativite v ére porna 2.0. Poznámka č. 3 bola v záujme kontextualizácie tohto preprintu doplnená o časť kapitoly Vybrané naratívne aspekty súčasného tube porna fulltextu štúdie.
Michal Bočák . michalbocak.weebly.com
Sex, porno a narativita by Michal Bočák is licensed under a Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 3.0 Unported License.
Permissions beyond the scope of this license may be available at http://michalbocak.weebly.com/texty.html.