Aktualizácia: 9. 9. 2024

Aktuálne projekty

Diskurzy chuti: Konceptualizácie jedla v českých kulinárskych časopisoch

Vo vedeckej monografii, ktorá je mojím dlhoročným projektom, sa zameriam na to, ako sa diskurzívne formuje jedlo v českej kulinárskej krajine. Jednoducho povedané, chcem zistiť, ako sa v českých kulinárskych magazínoch Apetit, F.O.O.D. a Gurmet vytvára predstava o tom, čo znamená jedlo v jeho rozmanitých kontextoch (suroviny, varenie, konzumácia a pod.); ako sa o jedle v českých médiách rozpráva a čo to pre českú kultúru znamená.
Na túto tému mi zatiaľ vyšlo viacero čiastkových štúdií, v ktorých som preskúmal:
Mojou doteraz najvýznamnejšou publikáciou v tejto oblasti je kapitola Cooking the Past: Traditionalism in Czech Culinary Magazines, ktorá v roku 2019 vyšla v kolektívnej monografii o vzťahu jedla, globalizácie a médií Globalized Eating Cultures: Mediation and Mediatization vo vydavateľstve Palgrave Macmillan.

V roku 2020 som dokončil svoju habilitačnú prácu Foucaultovská analýza diskurzu: Teoretické východiská a možnosti využitia, kde navrhujem a vysvetľujem metódu analýzy.

Monografia by mala vyjsť v roku 2024.

Od znaku k diskurzu


V trojdielnej vysokoškolskej učebnici, ktorá postupne vychádza online pod súhrnným názvom Od znaku k diskurzu, chcem pomôcť pochopiť, ako sa v spoločnosti prostredníctvom komunikácie vytvára, šíri a udržiava určité videnie sveta.

V prvom diele, ktorý už vyšiel, som sa zameral na semiologické (semiotické) východiská. Vraciam sa v ňom ku kľúčovým dielam troch osobností lingvistiky či semiológie: Ferdinandovi de Saussurovi, Louisovi Hjelmslevovi a Rolandovi Barthesovi. Na podklade ich publikácií vysvetľujem podstatu znaku ako nemateriálnej entity jazyka, fungovanie arbitrárnosti ako významnej vlastnosti znaku, hodnotu znaku ako vymedzenie jeho pozície v systéme, paradigmatické a syntagmatické vzťahy znakov a napokon fungovanie označovania na viacerých stupňoch (denotácia, konotácia, mýtus). Podrobnejšia anotácia je dostupná na tejto stránke.

Druhý diel sa od jednotlivých znakov presúva k abstraktnejším reprezentáciám, ktoré však vnímam podobne: ako nemateriálne, od reality oddelené komplexy znakov, ktoré sa vo vzájomnej spolupráci vyjadrujú o určitej realite. V prvej kapitole vymedzujem pojem reprezentácie, v druhej vysvetľujem perspektívy esencializmu a (sociálneho) konštruktivizmu a v tretej sa zaoberám vybranými aspektmi politiky reprezentácie. Tu nájdete podrobnejšiu anotáciu.

Tretí diel sa napokon posunie do najabstraktnejšej roviny diskurzu, kde si budem klásť otázky, ako sa vytvárajú, udržiavajú či menia rámce nášho uvažovania a rozprávania o svete: čo o ňom vôbec môžeme povedať, aby to bolo vyhodnotené ako zmysluplné, oprávnené, správne atď. Pôjde teda o podmienky vypovedania o skutočnosti, ako ich vo svojom diele predostrel Michel Foucault.

Každý diel učebnice má teda svoju ústrednú tému (znak, reprezentáciu či diskurz) a možno ho čítať i samostatne, no zároveň jednotlivé diely spoločne ponúknu ucelenú perspektívu, ktorú som v priebehu rokov nadobudol štúdiom a vlastným výskumom komunikácie a médií a precizoval výučbou predmetov zameraných na uvedené témy v rámci mediálnych, kulturálnych a lingvistických odborov.