Publikované: 9. 3. 2010; doplnenie údajov o printovej verzii: 13. 6. 2010
Ako CITOVAŤ? Odkážte na fulltext, prosím:
Bočák, Michal: Diskurz: neurčitá cesta kulturálnych, mediálnych a komunikačných štúdií do centra svojho záujmu. Kultura – média – komunikace (Spektákl, mizející realita a (ne)bezpečí informací. Diskurs(y) o diskursu), 2009, 1, č. 1, s. 117 – 146.
Bočák, Michal: Diskurz: neurčitá cesta kulturálnych, mediálnych a komunikačných štúdií do centra svojho záujmu. Kultura – média – komunikace (Spektákl, mizející realita a (ne)bezpečí informací. Diskurs(y) o diskursu), 2009, 1, č. 1, s. 117 – 146.
Reč? Dialóg? Text?
(Diskurz v lingvistike)
Jazykovedná definícia diskurzu je užšia než sociálna. Diskurz vo všeobecnosti chápe, v súlade s postulátmi gramatiky Michaela A. K. Hallidaya, ako akýkoľvek textový útvar, prevyšujúci svojím rozsahom vetu (napr. Stubbs 1983, cit. in Jaworski – Coupland 1999: 1; Schiffrin – Tannen – Hamilton 2001: 1).
V tomto zmysle prototypovú lingvistickú definíciu diskurzu predkladá v najnovšom vydaní svojho lingvistického slovníka David Crystal, definujúc diskurz ako „kontinuálny úsek (obzvlášť hovoreného) jazyka dlhší než veta [...] súbor výpovedí, ktoré tvoria akúkoľvek rozpoznateľnú rečovú udalosť“. Priraďuje mu preteoretický status; diskurz je pre Crystala prosto praktická realizácia rečového správania (Crystal 2008: 148), má teda významovo blízko k saussurovskému parole ako konkrétnemu, realizovanému prehovoru, (1) čím sa stavia do opozície voči ideálnosti jazyka (langue). Pojem tak v lingvistike slúži aj na vnútornú kritiku tradičnej orientácie disciplíny na jazyk ako ideálny fenomén, je hlasom teoretikov/čiek novej paradigmy, objavujúcim sa po pragmatickom obrate v jazykovede, volajúcich po skúmaní javov ukotvených v každodennej rečovej praxi, teda analýze jazyka v aktuálnom použití (language in use).
Veta so svojou gramatickou štruktúrou však aj naďalej pri skúmaní vyšších jednotiek slúži ako teoretický model, keďže aj u nich sa predpokladá podobné štruktúrovanie (Mills 2004: 116). Zdá sa teda, že v tomto prípade máme do činenia s čiastočnou synonymiou pojmov diskurz a text. Mary Talbot vidí dištinkciu text – diskurz takto:
„Termín text môžeme použiť na označenie pozorovateľného produktu interakcie – kultúrneho objektu; diskurz na označenie samotného procesu interakcie – kultúrnej aktivity [...] Rozdiel je teda rozdielom medzi produktom a procesom, medzi objektom a aktivitou“ (Talbot 2007: 9; kurzíva autorky)
U Johna Hartleyho (2002: 73) sa v slove diskurz dokonca zlieva statika substantíva a dynamika verba. Skutočne, kým jazyk v čisto štrukturalistickom chápaní evokoval skôr produkt, samotný výsledok symbolickej (označujúcej) aktivity; diskurz označuje ako jej produkt, predmet, tak aj akt, proces, v ktorom akýkoľvek symbolický systém vzniká, v ktorom sa ustaľujú významy znakov ako v rámci systému, tak aj v pragmatickej rovine (t. j. vo vzťahu znak/y – používatelia/ľky znaku/ov). Diskurz ako novší pojem tak prepája synchrónnu a diachrónnu os jazyka.
Diskurzívna analýza chápaná občas ako textová lingvistika (pozri napr. Černý 1996: 375n.) sa orientuje na interpretáciu makro- a mikrotextových štruktúr, skúma jednotlivé jazykové roviny podieľajúce sa na kompozícii textu, jednotky tvoriace text a ich vzájomné vzťahy (napr. konexia, kohézia, koherencia).
Crystal medzi širšie lingvistické perspektívy, vzďaľujúce sa do rôznej miery od textovo sústredenej jazykovedy, zaraďuje:
- psycholingvistické poňatie (dorozumievanie komunikantov v dynamike rečovej interakcie, typicky v dialógu),
- sociolingvistické poňatie (diskurz ako funkčná jednotka) a
- kritickolingvistické chápanie diskurzu (vzťah používania jazyka a jeho sociopolitického a kulúrneho kontextu).
Keďže sa lingvistika zamerala na aktuálne používanie jazyka v rečovej interakcii a (v niektorých prípadoch) deklarovala primárnosť dialogickej formy jazyka (napr. Hoffmannová 1997: 50), analýza diskurzu (discourse analysis) ako metodologický smer sa v niektorých kontextoch výrazne prekrýva s analýzou konverzácie (conversation analysis), v ktorej sa sleduje jazyková interakcia komunikantov/iek ako účastníkov/čok dialógu, striedanie ich rol, ich komunikačné zámery a z nich vyplývajúce stratégie. Crystal však konštatuje odlišnosť oboch uvedených prístupov (Crystal 2008: 148), pripisujúc lingvistickej analýze diskurzu deduktívnu a konverzačnej analýze induktívnu, empirickú logiku (Crystal 2008: 114). Z hľadiska kritických prístupov k diskurzu, hlavnou výhradou ku konverzačnej analýze, uvádzanou Normanom Faircloughom (1992: 19), je ignorovanie moci vo väčšine analýz, keďže partneri/ky dialógu sa berú ako rovnocenní/é. Diskurz pritom zahŕňa pravidlá komunikácie priznávané jednotlivým účastníkom/čkam komunikácie na základe ich sociálneho statusu, ktorý sám nie je daný, ale práve oným diskurzom konštruovaný.
Ako v slovníkovom hesle venovanom diskurzu zhŕňa John Hartley, používanie termínu diskurz na úkor termínu jazyk je jednou z reakcií na jednostrannosť štrukturalistického synchrónneho skúmania jazyka (Hartley 2002: 73). Napokon, vo vede je pomerne bežné nahradiť termín, ktorý sa ukázal, jednak denotatívne – definíciami –, jednak konotatívne – neuvedomovanými asociáciami –, príliš obmedzený, a teda aj obmedzujúci, termínom úplne novým. Pojem diskurz sa tak stal primárnym prostriedkom kritiky obmedzenosti štrukturalistickej paradigmy lingvistiky na skúmanie jazyka „zvnútra“. Postštrukturalistickí/é interpreti/ky jazyka sa vo svojom pokuse o „vystúpenie z textu“ snažia nahliadať na jazyk a akýkoľvek kód (2) ako na fenomén historicky produkovaný a reprodukovaný istým spoločenstvom ľudí.
Z doteraz uvedených poznámok možno vyvodiť čiastkový záver, že analyzovať diskurz nie je úplne to isté ako analyzovať jazyk (hoci jazyková analýza je pri analýze diskurzu, nepochybne, kľúčovou zložkou). Foucault (1972: 27) vidí rozdiel medzi analýzou jazyka a analýzou diskurzu už v základnej otázke: prvý typ analýzy sa pýta, „podľa akých pravidiel bola určitá výpoveď [a iné podobné výpovede] vytvorená“, kým druhý typ analýzy zaujíma, „ako to, že sa radšej objavila daná výpoveď než [výpoveď] iná“.
Poznámky
- Termín prehovor treba vnímať vo všeobecnosti ako použitie akéhokoľvek, teda nielen zvukového kódu s úmyslom zdieľať význam.
- Semiotický postulát, že jazyk je len jedným z kódov, je pri ďalšej explikácii diskurzu zo širšej než jazykovednej perspektívy veľmi dôležitý, pretože analýza diskurzu v jej širšej interpretácii pracuje s akýmikoľvek kódmi. Pojem diskurz odkazuje na „[akékoľvek] semiotické elementy sociálnych praktík“ (Chouliaraki – Fairclough 1999: 38), na „všeobecný mód semiózy, t. j. zmysluplné symbolické správanie“ (Blommaert 2005: 2).
Zdroje
- Blommaert, Jan. 2005. Discourse: A Critical Introduction. Cambridge: Cambridge University Press.
- Crystal, David. 2008. A Dictionary of Linguistics and Phonetics. 6th ed. Malden – Oxford – Carlton: Blackwell.
- Černý, Jiří. 1996. Dějiny lingvistiky. Olomouc: Votobia.
- Čmejrková, Světla – Hoffmannová, Jana (eds.). 2003. Jazyk, média, politika. Praha: Academia.
- Fairclough, Norman. 1992. Discourse and Social Change. Cambridge, Malden: Polity Press.
- Foucault, Michel. 1972. The Archaeology of Knowledge and The Discourse on Language. New York: Pantheon Books.
- Hartley, John. 2002. Communication, Cultural and Media Studies: The Key Concepts. 3rd ed. London, New York: Routledge.
- Hoffmannová, Jana. 1997. Stylistika a...: Současná situace stylistiky. Praha: Trizonia.
- Chouliaraki, Lilie – Fairclough, Norman. 1999. Discourse in Late Modernity: Rethinking Critical Discourse Analysis. Edinburgh: Edinburgh University Press.
- Jaworski, Adam – Coupland, Nikolas. 1999. „Introduction: Perspectives on Discourse Analysis.“ Pp. 1–44 in The Discourse Reader, ed. by Adam Jaworski, Nikolas Coupland. London, New York: Routledge.
- Kačala, Ján – Pisárčiková, Mária (eds.). 2003. Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopln. a upr. vyd. Bratislava: Veda. http://slovnik.juls.savba.sk (30. 8. 2009)
- Kraus, Jiří. 2003. „Vyjádřování polemičnosti a významových opozic v politickém diskurzu.“ Pp. 13–39 in Jazyk, média, politika, ed. by Světla Čmejrková, Jana Hoffmannová. Praha: Academia.
- Mills, Sara. 2004. Discourse. London, New York: Routledge.
- Schiffrin, Deborah – Tannen, Deborah – Hamilton, Heidi E. (eds.). 2001. The Handbook of Discourse Analysis. Malden, Oxford: Blackwell.
- Stenström, Anna-Brita. 1994. An Introduction to Spoken Interaction. New York: Longman.
- Talbot, Mary. 2007. Media Discourse: Representation and Interaction. Edinburgh: Edinburgh University Press.
- van Dijk, Teun A. 1983. „Discourse Analysis: Its Development and Application to the Structure of News.“ Pp. 20–43 in Journal of Communication 1983, r. 33, č. 2.
Bibliografická poznámka
AKO CITOVAŤ? Použite, prosím, bibliografický údaj printovej verzie:
- Bočák, Michal: Diskurz: neurčitá cesta kulturálnych, mediálnych a komunikačných štúdií do centra svojho záujmu. Kultura – média – komunikace (Spektákl, mizející realita a (ne)bezpečí informací. Diskurs(y) o diskursu), 2009, 1, č. 1, s. 117 – 146.
Dátum zverejnenia textu: 9. 3. 2010
Doplnenie údajov o fulltexte: 13. 6. 2010
Michal Bočák . michalbocak.weebly.com
Reč? Dialóg? Text? (Diskurz v lingvistike) by Michal Bočák is licensed under a Creative Commons Attribution-Noncommercial-No Derivative Works 3.0 Unported License.
Permissions beyond the scope of this license may be available at http://michalbocak.weebly.com/texty.html.