Publikované: 21. 7. 2013; doplnenie údajov o tlačenej verzii
(18. 9. 2013) a online verzii (19. 3. 2014) fulltextu štúdie
(18. 9. 2013) a online verzii (19. 3. 2014) fulltextu štúdie
Ako CITOVAŤ? Odkážte na fulltext, prosím:
Bočák, Michal: Mediálne štúdiá: K stavu a perspektívam jednej akademickej (ne-)disciplíny. In: Rusnák, Juraj – Regrutová, Lenka (eds.): Médiá a text IV: Zborník príspevkov z vedeckého seminára 4. 12. 2012. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2013, s. 10 – 23.
Bočák, Michal: Mediálne štúdiá: K stavu a perspektívam jednej akademickej (ne-)disciplíny. In: Rusnák, Juraj – Regrutová, Lenka (eds.): Médiá a text IV: Zborník príspevkov z vedeckého seminára 4. 12. 2012. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2013, s. 10 – 23.
Mediálne štúdiá:
Potomok bez úcty... či progresívne dieťa?
V začiatkoch štúdia médií sa, pravda, bolo ťažké ubrániť dojmu – a dodnes to tak môže pôsobiť –, že mediálne štúdiá na starších, zdrojových vedách prosto parazitovali. Do istej miery to tak mohlo fungovať pred niekoľkými desaťročiami, v čase, keď sa koncepty jednotlivých vied prvotne viac-menej mechanicky aplikovali na štúdium médií. No keďže odbor i samotné médiá sa dynamicky rozvíjajú, pre súčasné mediálne štúdiá je typický nielen rozvoj „vlastnej“ teórie a metód, ale dokonca aj potenciál spätného obohacovania jednotlivých zdrojových disciplín.
Práve so zrodom odboru, ktorý sa snaží analyzovať médiá v najširšom kontexte, zvažujúc všetky ich dimenzie, sa občas ukazujú slabiny niektorých tradičných vied, ktoré analyzujú iba určitú časť fungovania médií (napr. jazykovú, sociálnu či technologickú stránku), resp. sa médiám venujú výlučne z istého hľadiska, takže výsledky takto realizovaného výskumu napokon nemusia mať potrebnú relevanciu. [1]
Médiám sa dnes venuje vskutku široká teoretická pozornosť; v mnohých oblastiach totiž temer nie je možné vyhnúť sa im. [2] Ako píše Sonia Livingstone, výskum médií nie je možné obmedziť na jednu disciplínu, keďže už i samotné fenomény analyzované tradičnými disciplínami sú do veľkej miery mediatizované, [3] t. j. transformované fungovaním médií:
Práve so zrodom odboru, ktorý sa snaží analyzovať médiá v najširšom kontexte, zvažujúc všetky ich dimenzie, sa občas ukazujú slabiny niektorých tradičných vied, ktoré analyzujú iba určitú časť fungovania médií (napr. jazykovú, sociálnu či technologickú stránku), resp. sa médiám venujú výlučne z istého hľadiska, takže výsledky takto realizovaného výskumu napokon nemusia mať potrebnú relevanciu. [1]
Médiám sa dnes venuje vskutku široká teoretická pozornosť; v mnohých oblastiach totiž temer nie je možné vyhnúť sa im. [2] Ako píše Sonia Livingstone, výskum médií nie je možné obmedziť na jednu disciplínu, keďže už i samotné fenomény analyzované tradičnými disciplínami sú do veľkej miery mediatizované, [3] t. j. transformované fungovaním médií:
„čím významnejšími sa ony technologicky mediované (a iné) formy komunikácie stanú, zdanlivo legitimizujúc dôležitosť nášho odboru, tým razantnejšie budú, naopak, deklarované všetkými ostatnými disciplínami,“
opodstatnene predvída autorka. (Livingstone, 2011, s. 1474)
Skutočnosť, že pre mediatizáciu objektov štúdia tradičnejších disciplín sa aj tieto vedy čoraz intenzívnejšie venujú médiám/medialite, však nie je sama osebe ohrozujúca, naopak – prinajmenšom z perspektívy transdisciplinarity ju hodno vnímať pozitívne. Súvisiaci problém vidno inde: keďže mediálne štúdiá nie sú všeobecne akceptované, tradičnejšie vedy z nich mnohokrát vôbec nečerpajú, hľadajúc vysvetlenia fungovania médií výhradne vo svojich vlastných rámcoch. Jednotlivé disciplíny, ktoré dnes médiá študujú (a z naznačenej povahy doby ich nie je málo), sa neobracajú k mediálnym štúdiám v snahe hľadať odpovede či aspoň modely riešenia zložitých výskumných otázok (Livingstone, 2011, s. 1472). V situácii vedeckej nespolupráce tak, žiaľ, nie je výnimkou objavovanie už objaveného. Navyše, odráža sa to zrejme aj v asymetrii „priepustnosti“ hraníc komunikačných štúdií (pripomeňme, že v USA pod označenie spadá aj štúdium médií), ktorú na amerických univerzitách pozoruje Craig Calhoun: zatiaľ čo zamestnávanie absolventov/iek rôznych tradičných odborov na pracoviskách orientovaných na komunikáciu je pomerne bežné, absolventi/ky komunikačných odborov sa mimo „svojich“ pracovísk uplatňujú len zriedka (Calhoun, 2011, s. 1489). [4]
Reálne vzaté, bezmedzná odbornosť kohokoľvek „u tých druhých“ je, o tom som presvedčený, hodná uváženia na oboch stranách. Ak možno zvonka pochybovať o (teoretickej, metodologickej) relevancii mediálnych štúdií, rovnako možno mieriť spochybňujúce otázky i opačným smerom; koniec koncov, bežne sa tak deje. [5] Dodajme, že pre mnohé z výskumov médií realizovaných v rámcoch tradičných prístupov je okrem už spomenutého redukcionizmu (t. j. selektívnej analýzy určitých aspektov médií) typické aj ostentatívne odmietanie populárnych foriem médií (napr. časť filmovej vedy sa ešte stále „vyrovnáva“ s televíziou ako nositeľkou „pokleslých“ žánrov, časť literárnej vedy odmieta analyzovať populárnu literatúru a pod.). K nevyhnutnému opusteniu normativizmu v záujme analýzy masových foriem kultúry pritom v mediálnych/kulturálnych štúdiách došlo už v ich začiatkoch, prinajmenej v európskom (britskom) kontexte. [6]
Poznámky
Zdroje
Bibliografická poznámka
AKO CITOVAŤ? Použite, prosím, bibliografický údaj printovej verzie:
Bočák, Michal: Mediálne štúdiá: K stavu a perspektívam jednej akademickej (ne-)disciplíny. In: Rusnák, Juraj – Regrutová, Lenka (eds.): Médiá a text IV: Zborník príspevkov z vedeckého seminára 4. 12. 2012. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2013, s. 10 – 23.
Dátum zverejnenia textu: 21. 7. 2013
Doplnenie údajov o fulltexte: 18. 9. 2013, 19. 3. 2014
Michal Bočák . michalbocak.weebly.com
Skutočnosť, že pre mediatizáciu objektov štúdia tradičnejších disciplín sa aj tieto vedy čoraz intenzívnejšie venujú médiám/medialite, však nie je sama osebe ohrozujúca, naopak – prinajmenšom z perspektívy transdisciplinarity ju hodno vnímať pozitívne. Súvisiaci problém vidno inde: keďže mediálne štúdiá nie sú všeobecne akceptované, tradičnejšie vedy z nich mnohokrát vôbec nečerpajú, hľadajúc vysvetlenia fungovania médií výhradne vo svojich vlastných rámcoch. Jednotlivé disciplíny, ktoré dnes médiá študujú (a z naznačenej povahy doby ich nie je málo), sa neobracajú k mediálnym štúdiám v snahe hľadať odpovede či aspoň modely riešenia zložitých výskumných otázok (Livingstone, 2011, s. 1472). V situácii vedeckej nespolupráce tak, žiaľ, nie je výnimkou objavovanie už objaveného. Navyše, odráža sa to zrejme aj v asymetrii „priepustnosti“ hraníc komunikačných štúdií (pripomeňme, že v USA pod označenie spadá aj štúdium médií), ktorú na amerických univerzitách pozoruje Craig Calhoun: zatiaľ čo zamestnávanie absolventov/iek rôznych tradičných odborov na pracoviskách orientovaných na komunikáciu je pomerne bežné, absolventi/ky komunikačných odborov sa mimo „svojich“ pracovísk uplatňujú len zriedka (Calhoun, 2011, s. 1489). [4]
Reálne vzaté, bezmedzná odbornosť kohokoľvek „u tých druhých“ je, o tom som presvedčený, hodná uváženia na oboch stranách. Ak možno zvonka pochybovať o (teoretickej, metodologickej) relevancii mediálnych štúdií, rovnako možno mieriť spochybňujúce otázky i opačným smerom; koniec koncov, bežne sa tak deje. [5] Dodajme, že pre mnohé z výskumov médií realizovaných v rámcoch tradičných prístupov je okrem už spomenutého redukcionizmu (t. j. selektívnej analýzy určitých aspektov médií) typické aj ostentatívne odmietanie populárnych foriem médií (napr. časť filmovej vedy sa ešte stále „vyrovnáva“ s televíziou ako nositeľkou „pokleslých“ žánrov, časť literárnej vedy odmieta analyzovať populárnu literatúru a pod.). K nevyhnutnému opusteniu normativizmu v záujme analýzy masových foriem kultúry pritom v mediálnych/kulturálnych štúdiách došlo už v ich začiatkoch, prinajmenej v európskom (britskom) kontexte. [6]
Poznámky
- Ako v diskusii k môjmu príspevku upozornila Daniela Slančová, aj samotné tradičnejšie, ukotvenejšie vedy sa vyvíjajú. Napr. lingvistika prinajmenšom po komunikačno-pragmatickom obrate smeruje k širokej kontextualizácii jazyka; jazyk v mnohých poňatiach dnes v lingvistike nadobúda skôr význam pojmu diskurz (resp. niektorého z chápaní diskurzu), a to so všetkými dôsledkami na skúmanie jazyka (tu porov. napr. Bočák, 2009, s. 119 – 121, 139 – 141). Zjednodušenia na spôsob „moderné, pokrokové“ mediálne štúdiá vs. „uzavreté, obmedzené, zastarané“ tradičnejšie disciplíny teda nie sú primerané, aj keď v niektorých situáciách (napr. na niektorých miestach tejto štúdie) sa im pri argumentácii nemožno úplne vyhnúť. Individuálne charakteristiky subjektov vedeckého bádania sú skrátka z princípu vždy o čosi voľnejšie než disciplinárne (disciplinujúce) vedecké paradigmy.
- Súvisí to aj s postupným rozšírením obsahu pojmu médiá – dnes je v mnohých odboroch podstatne širší ako pojem masové médiá. S tým je, medziiným, spojený pohyb od masmediálnych k mediálnym štúdiám, ktorý, dúfam, bude i u nás čoskoro reflektovaný aj na úrovni pomenovania odboru (už s tým pracujú niektoré názvy študijných programov a pod.).
- K teórii mediatizácie bližšie napr. Bočák, 2012 (tam aj ďalšie zdroje).
- To, samozrejme, neznamená, že by vo sfére komunikačných/mediálnych štúdií pracovali jedine „ľudia zvonka“. Podľa Stiga Hjarvarda – odvoláva sa napr. na prieskum v International Communication Association z roku 2005 – je dnes na rozdiel od zakladateľov/iek odboru väčšina ľudí v ňom pracujúcich jeho absolventmi/kami (Hjarvard, 2012, s. 30). K obdobným posunom postupne dochádza aj na Slovensku.
- Zrejme ide o prejav istej rezistencie mediálnych štúdií voči „kolonializmu“ starších vied: rovnako ako sa reprezentanti/ky iných vied pozerajú na mediálne štúdiá, sa tí/tie, ktorí/é „robia“ mediálne štúdiá, veľa ráz pozerajú na tých/tie, ktorí/é médiá nemajú ako centrum svojho vedeckého záujmu, no výskumne sa im venujú (o vzájomnom nepochopení, či až pohŕdaní svedčí napr. nejedna kuloárna debata na konferencii, na ktorej sa stretnú „mediálni“ a „nemediálni“). Diskurzívna konštrukcia kategórií sa vždy uskutočňuje prostredníctvom vymedzenia, na úkor Iného.
- Ak vyzdvihujem komplexitu či normatívnu nepredpojatosť mediálnych štúdií, mienim ideálny stav; o takýchto kvalitách mnohých odborových publikácií na Slovensku si, žiaľ, dovolím pochybovať. Priveľmi časté sú napr. plytko deskriptívne príspevky bez úsilia o kritickú reflexiu. Navyše, mnohé texty jednostajne realizujú „kritický“ prístup ako hodnotenie médií z určitej jasne normatívne vymedzenej perspektívy, čím sa veľmi často nedostávajú ani len za hranicu common sense (a potom sa ľudia môžu skutočne oprávnene pýtať, načo nám také „mediálne štúdiá“ sú). Aj keď nepochybujem o úprimnosti presvedčenia mnohých, ktorí/é o médiách takto uvažujú, hodnotiace uchopovanie médií je, to nemožno ignorovať, pre akademikov/čky aj pragmaticky prínosné: ľudovo sa posťažovať a vydať to za „vedeckú“ štúdiu je pohodlné, navyše, dá sa tým bez námahy osloviť aj ľudí mimo akademickej pôdy, ktorí si na médiá radi „zafrflú“. Práve týmto hlasom – ktoré sa môžu/zvyknú v interpretácii médií mýliť (!) – dávajú normatívne teórie pocit legitimity. Nechcem tým povedať, že nemáme mať vlastný pohľad na médiá (to, napokon, zrejme ani nie je možné) a že tento pohľad nemôže byť negatívny; mne samému sa mnoho vecí na/v médiách nepáči. Ibaže ak sa mi aj niečo nepáči, neznamená to, že by som sa to nemal snažiť hlbšie interpretovať a zasadzovať do relevantného teoretického kontextu.
Zdroje
- Bočák, Michal: Diskurz: neurčitá cesta kulturálnych, mediálnych a komunikačných štúdií do centra svojho záujmu. Kultura – média – komunikace, 2009, 1, č. 1, s. 117 – 146.
- Bočák, Michal: Diskurz – koncept kritický: nereflektované riziká používania výrazu mediálny diskurz. Jazyk a kultúra, 2012, 3, č. 10. http://www.ff.unipo.sk/jak/10_2012/bocak.pdf [3. 12. 2012]
- Calhoun, Craig: Communication as Social Science (and More). International Journal of Communication, 2011, 5, s. 1479 – 1496. http://ijoc.org/ojs/index.php/ijoc/article/download/1331/622 [3. 12. 2012]
- Hjarvard, Stig: Doing the Right Thing: Media and Communication Studies in a Mediatized World. Nordicom Review (Supplement), 2012, 33, č. 1, s. 27 – 34.
- Livingstone, Sonia: If Everything is Mediated, What is Distinctive About the Field of Communication? International Journal of Communication, 2011, 5, s. 1472 – 1475. http://ijoc.org/ojs/index.php/ijoc/article/download/1331/622 [3. 12. 2012]
Bibliografická poznámka
AKO CITOVAŤ? Použite, prosím, bibliografický údaj printovej verzie:
Bočák, Michal: Mediálne štúdiá: K stavu a perspektívam jednej akademickej (ne-)disciplíny. In: Rusnák, Juraj – Regrutová, Lenka (eds.): Médiá a text IV: Zborník príspevkov z vedeckého seminára 4. 12. 2012. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2013, s. 10 – 23.
Dátum zverejnenia textu: 21. 7. 2013
Doplnenie údajov o fulltexte: 18. 9. 2013, 19. 3. 2014
Michal Bočák . michalbocak.weebly.com
Mediálne štúdiá: Potomok bez úcty... či progresívne dieťa? by Michal Bočák is licensed under a Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 3.0 Unported License.
Permissions beyond the scope of this license may be available at http://michalbocak.weebly.com/texty-preprinty.html.