Publikované: 18. 8. 2013
Ako CITOVAŤ? Odkážte na fulltext, prosím:
Bočák, Michal: Prečo a ako penetrovať… významy: zopár úvah o porne a porn studies. Konstrukt: internetový časopis o kulturálních studiích, 2011, 2, č. 5 (Porno aneb How deep is your throat). http://www.konstruktmag.cz/preco-a-ako-penetrovat-vyznamy-zopar-uvah-o-porne-a-porn-studies/
Bočák, Michal: Prečo a ako penetrovať… významy: zopár úvah o porne a porn studies. Konstrukt: internetový časopis o kulturálních studiích, 2011, 2, č. 5 (Porno aneb How deep is your throat). http://www.konstruktmag.cz/preco-a-ako-penetrovat-vyznamy-zopar-uvah-o-porne-a-porn-studies/
Prečo a ako penetrovať... významy:
Zopár úvah o porne a porn studies
Pornografia, zjednodušene „akákoľvek sexuálne explicitná reprezentácia“ (Lillie, 2004, s. 61), vo viacerých smeroch výrazne redefinuje súčasnosť, preto si, nepochybne, vyžaduje intenzívne a hĺbkové skúmanie. Je pritom úplne jedno, či ju pojmeme ako prostriedok maskulínnej hegemónie, nevinnú dospelácku kratochvíľu, (diabolský) nástroj kultúrneho rozkladu, každodennú masturbačnú imagináciu, miesto prvého rande (bez miesta v rodinnej kronike), politický nástroj oslobodenia a autentického sebavyjadrenia – na pornografiu v súčasnosti nemožno nereagovať. Energicky sa rozvíjajúce, intelektuálne produktívne a čoraz výraznejšie sa diverzifikujúce pole pornoštúdií (porn studies) tento fakt dokonca reflektuje príznačne: miesto pornografie hovorí čoraz systémovejšie o porne. Nie je za tým, pravda, lacná snaha propagovať akademický diskurz populárnym jazykom, skôr hĺbkové poznanie, že to, čo je integrálnou súčasťou súčasnej kultúry, čo sa z privátnej domény dostáva do verejnej sféry, ba dokonca do jej mainstreamu, netreba za každú cenu skrývať za odosobňujúci (a tým vždy trochu depolitizujúci) termín. A, samozrejme, zmena pornografia/porno kopíruje aj paradigmatický posun štúdia porna od psychologizujúcich a moralizujúcich prístupov k reálnemu výskumu systémov produkcie, textuálnej podoby produktov a podôb recepcie porna (podrobne napr. Attwood 2002, reflexia v Attwood 2011). Je to niečo ako posun od staršej teórie masovej komunikácie k moderným mediálnym (kulturálnym) štúdiám. Porn studies nemajú rady textové generalizácie, rady sa skôr „rýpu“ v diverzite porna a odmietajú jednoduché kauzality typu konzumpcia mediálneho textu – vyvolanie predvídateľného efektu, ale zaujímajú sa o príčiny a možné spôsoby recepcie porna.
Porn studies pritom nie sú obhajobou sledovania porna v pracovnom čase zainteresovaných akademikov/čiek, ako ich často reflektuje (najmä, no nielen) laická verejnosť. [1] Nuž, úprimne sa zamyslime nad tým, načo by to niekto v spoločnosti, kde je sexualita stále tabu (aj keď liberálne, osobitne tabloidné médiá sa tvária, že tabu dávno prekonané), robil? Aj keď… načo vôbec ďalej rozvíjať tento smer obhajoby: kto pracuje na poli literárnej vedy, určite vie, akú akademickú „hodnotu“ má z hľadiska dominantnej paradigmy analýza populárnej literatúry, kto „robí“ TV studies, vie, že presvedčiť tradicionalistov/ky, že televízne seriály majú svojím spôsobom väčšiu kultúrnu hodnotu už len preto, že na rozdiel od „dokonalej“ alternatívnej snímky je ich významový „akčný rádius“ mnohonásobne väčší… Problému s „nízkymi“, „pokleslými“ kultúrnymi (mediálnymi) produktmi sa zrejme tak skoro nezbavíme, akokoľvek by to bolo užitočné.
Vyberať si, či porno budeme alebo nebudeme skúmať, je už de facto luxus. Je totiž veľmi pravdepodobné, že ak ho aj nekonzumujeme osobne, konzumujeme ho aspoň sprostredkovane, ak nevidíme explicitnú pornosnímku, neznamená to, že nás porno neoslovuje aspoň subliminálne v iných mediálnych žánroch (reklamy, hudobné videoklipy), v iných sociálnych prostrediach vôbec (odev a pohyby tiel na diskotéke, amatérske mobilné pornovideá, sexuálne prejavy našich sexuálnych partnerov/iek). Za desaťročia existencie v mediálnom prostredí sa porno rozšírilo natoľko a stalo sa natoľko silným, že sa čoraz častejšie hovorí nie o sexualizácii, ale doslova o pornografizácii kultúry (napr. McNair, 2002; Paasonen – Nikunen – Saarenmaa, 2007).
Hoci pornografizácia v niektorých kontextoch nadobúda význam kvantitatívneho vzostupu pornografie, vhodnejšie je chápať ju ako komplexnú zmenu kultúrnej (mediálnej) logiky, v ktorej je síce kvantifikácia pornografie podstatná, no oveľa dôležitejšie je to, že sa porno dostáva do mainstreamu, že sa v podstate stáva dominantným diskurzom (minimálne sexu a sexuality), pričom začína významne obsahovo i formálne inšpirovať iné diskurzy.
Je pritom osobitne povšimnutiahodné, že kultúru tvaruje práve pornosféra [2] ako tabuizovaná zóna kultúrnej produkcie: v našom uvažovaní nás teda (priamo či sprostredkovane) ovláda to, čo je z mainstreamu vytesňované, o čom sa nemá hovoriť, k čoho letmej, tobôž podrobnej znalosti by sme sa na verejnosti nemali priznať. Pritom sa ale očakáva, že budeme vedieť pornografiu (pochopiteľne, len intuitívne) rozlíšiť (aby sme ju mohli odsúdiť).
Objavujú sa dokonca tézy o post-pornografickej ére. Jonathan Lillie ju chápe ako rozplývanie hraníc porna: „technologická a diskurzívna éra, v ktorej definícia pornografie expandovala za hranice vlastnej deskriptívnej koherencie“ (Lillie 2004: 62). Dala by sa charakterizovať aj ako obdobie, v ktorom prepojenie porna a sexu natoľko zmohutnelo, že prestáva byť jasné, nakoľko, resp. či vôbec možno oba javy oddeliť. Treba si klásť otázky – a porn studies to už robia –, aký (by) bol sex bez porna. Niektoré štúdie už naznačujú, že porno, ktoré sex (aspoň zdanlivo podľa dominujúcej predstavy) reflektovalo, dnes sex definuje. Determinuje úpravu tiel, re/definuje repertoáre sexuálnych praktík. Mení jazyk, ktorým sa rozpráva o sexe a/alebo pri ňom. Cez svoje stereotypy (viazané na konkrétny žáner či so všeobecnejšou platnosťou) definuje priestory, kde by sme sex mohli očakávať a definuje osoby, ktoré by ho asi mohli chcieť. Ak tieto vypozorované tendencie nie sú dostatočným dôvodom na to, aby sme porno brali vážne, potom ďalšia argumentácia v prospech porn studies stráca zmysel.
Ako sa robí (sexuálne) telo: porno ako lekcia sociálneho konštruktivizmu
Myšlienka, že telo dostáva zmysel až diskurzívne, sa v rámci postštrukturalistických úvah objavuje už dlhodobo a v sociálnych vedách už de facto zdomácnela. Jedným z momentov, na ktoré sa musia pornoštúdiá sústrediť, sú práve konfigurácie telesnosti, s ktorými porno narába, [3] už len preto, že sám aktuálny dominantný západný diskurz sexuality redukuje sex na telesný akt, naturalizuje sexualitu ako telesné, orgánové, koncentrujúc sa na rolu určitých častí tiel (osobitne vonkajších pohlavných orgánov).
Porno, konštruujúc špecifické identity aktérov/ok (i konzumentov/iek), semioticky zvýznamňuje určité časti tiel – ostatné časti nechávajúc v akomsi „semiotickom tieni“. Práve ono tvaruje a rozhýbava „sexujúce“ telá novými spôsobmi (a vždy práve danými spôsobmi). Medzi momentmi ozmyselňovania tela v porne možno uviesť prinajmenšom re/konštruovanie hraníc medzi telom súkromným a verejným a telom sexuálnym a asexuálnym. Množstvo slastí evidentne pramení práve v prekračovaní týchto hraníc.
V dominantnom diskurze je telo chápané ako súkromný priestor. Privátnu entitu z neho robí oblečenie, ktoré je materiálnou, no zároveň aj symbolickou bariérou medzi telom a verejným priestorom. Odev funguje podobne ako steny budovy: stavia hranicu pohľadu, a tak umožňuje cítiť sa bezpečne a skryto, hoci za stenou, za textíliou je už priestor verejný. Pornografické „vyzlečenie“ však nie je len prostým zhodením odevu a jednoduchým „ukázaním“ tela: mainstreamová pornografická kamera, podobne ako tabloidný objektív, predpokladá, že na to, čo je verejné, jestvuje absolútny vizuálny nárok, že zverejnením sa subjekt zbavuje možnosti rozhodovať o svojej vizuálnej reprezentácii. Tak ako paparazzi zoomujú na intímne časti celebritných tiel, tak porno striehne na najzaujímavejšie momenty nahých pohybov, aktívne si vyberá, čo z tela ho zaujíma, a čo môže „odrezať“. Pornotelo sa s redukcionizmom (hlavne v mainstreame, alternatívne produkcie pracujú inak) pornografického diskurzu musí zmieriť.
Pornografia však musí telu a jeho aktivitám určité významy pripísať. Často totiž v podstate tie isté časti tela a tie isté praktiky nadobúdajú v rôznych sociálnych a diskurzívnych kontextoch rôzne, niekedy dokonca radikálne odlišné významy. Napríklad zavádzanie prstov či určitých predmetov do vagíny, rekta, močovej trubice a pod. môže byť – a býva – medicínskymi vyšetrovacími technikami, rovnako ale môžu byť, v iných kontextoch, sexuálnymi praktikami. O rozhodujúcej úlohe kontextu tu dostatočne vypovedá pokus o skombinovanie hypotetických situácií: dosiahnuť, či dokonca prejaviť svoje vzrušenie na gynekologickom, rektoskopickom či urologickom vyšetrení sa považuje za sociálne nenáležité, hoci sa lekár/ka či ním/ňou vedená pomôcka dotýka častí tela, ktoré by sme bez problémov označili ako sexuálne. Sociálny kontext nedovoľuje tieto významy aktivovať. [4]
Diskurzivizácia tela nie je nevyhnutná iba preto, že reprezentovaná matéria jestvuje bez ohľadu na pornodiskurz, ale že diverzita telesnosti sama osebe, domnievam sa, nie je taká, aby porno dokázalo udržiavať pozornosť, ba získavať pozornosť ďalšiu, čo je nevyhnutné predovšetkým z hľadiska ekonómie pornopriemyslu. Ústa, penisy, vagíny, anusy, prsia, ruky, čokoľvek – to všetko je v podstate rovnaké. V porne teda zákonite ide o to, ako sa tieto elementy ozmyselnia, aké významy sa im pripíšu. Pripomína to tak Foucaultovo konštatovanie, že „diskurzy sú zložené so znakov; no to, čo robia, je viac než len používaním týchto znakov na označovanie vecí. Ide o toto ‚viac‘, čo ich činí neredukovateľnými na jazyk (langue) a reč. Toto ‚viac‘ je tým, čo musíme odkryť a opísať.“ (Foucault 1972: 49) Zexplicitňovanie, interpretácia týchto zákonitostí je, ak chceme pochopiť fungovanie porna, ale aj sexuality v širšom zmysle, potrebná. Porno nám totiž – a čoraz intenzívnejšie – ukazuje, čo na tele je, a čo nie je sexuálne, vzrušivé.
Kde chytať ryby a ako sa pritom nechytiť sa do siete: web a porno, verzie 2.0
Prístup k webovému pornu sa dnes u nás fakticky rovná prístupu k webu. Ak totiž máme možnosť byť online, dostať sa k pornografii je otázkou niekoľkých kliknutí. Na mysli mám predovšetkým v posledných rokoch rozšírené pornoportály, tzv. tubes, [5] technologicky (streaming, resp. flashové video) i funkčne (napr. komunitný princíp, kategorizácia videí pomocou tagov) sa ponášajúce na YouTube, ktoré po „neprekonateľnej bariére“ kliknutia na „Mám dosť rokov, môžem a chcem sa pozerať“ ponúkajú obrovské množstvá zdarma prístupných videí. Táto v podstate všeobecná prístupnosť porna robí jeho štúdium výsostne potrebným.
V súvislosti s decentralizovanou tvorbou a triedením obsahu na tube-portáloch sa treba venovať problematike pôvodu pornosnímok. Pornografické portály možno rozdeliť na profesionálne a amatérske výhradne analyticky, avšak reálne si nikto odfiltrovať návštevníkov/čky z jednej alebo druhej skupiny nedovolí. Vzniká tak produkčne (i recepčne) zmixované prostredie, v ktorom sa koexistencia korporátnej a individuálnej subjektivity postupne stiera: videá pridávajú (uploadujú) ako sponzor/i, tak aj používatelia/ľky a, aby to nebolo také prosté, oba typy subjektov môžu pridávať videá profesionálne i amatérsky produkované (alebo aspoň tak či onak vyzerajúce). Vytvára sa tak ideálne prostredie na skrývanie korporátnych záujmov; rozlíšiť medzi korporáciou a horlivým/ou uploaderom/kou sa stáva temer nemožným.
Keďže individuálny uploading (bežní ľudia uploadujú profesionálne videá či ich časti) destabilizuje komerčné prostredie, [6] firmy využívajú tento skrytý marketing ako jednu z reálnych možností kontrolovania tokov svojej produkcie a tým aj zisku. Pornoportály sa dnes rozsiahlo využívajú ako reklama: videá priamo smerujú na platené stránky alebo aspoň obsahujú logo produkčnej spoločnosti, takže v podstate fungujú ako filmové trailery – ponúkajú krátky zostrih filmu, prípadne vybranú scénu; za ďalšie sexuálne scény či dokončenie načrtnutých sa však dopláca (viac Lynn 2008). [7]
Ak sa rozhodneme skúmať, ako funguje porno na týchto webstránkach, musíme si uvedomiť predovšetkým fakt, že technológia podstatne ovplyvňuje to, aký materiál sa k nám v určitom momente dostáva. Web 2.0, charakteristický, okrem iného, user-friendly triedením dát, konštruuje špecifické sexuálne univerzum prostredníctvom súvisiacich videí (related videos) ponúkaných pri sledovaní napr. v postrannom či spodnom paneli náhľadov. Divák/čka klikajúci/a na súvisiace snímky sa tak „zacykluje“, ľahko môže nadobudnúť dojem, že napr. sexuálna praktika či spôsob jej označovania je rozšírený. Navyše, odporúčania súvisiacich videí sa čoraz väčšmi vytvárajú aj na základe preferencií „ľudí ako ste vy“ vyjadrených kliknutím na súvisiace video. Technológia sa tak učí myslieť v sexuálnych významoch kultúry. Z počítačov tak majú potenciál stať sa ozajstné sex machines.
Okrem ekonomických a technologických zmien (uvedené sú naozaj len zlomkom; viac pozri napr. v zborníku Attwood 2010) je dôležité sústrediť sa na zmenu statusu používateľov/iek v pornografickom diskurze: uvoľnenie možností re/produkcie smerom k nekorporátnym subjektom prispieva k premiešavaniu korporátnej a populárnej (komonsenzuálnej?) nomenklatúry. Sharif Mowlabocus (2010: 71) na základe toho pripisuje tube-portálom princíp folksonomy, teda kategorizáciu „odspodu nahor“. V kategorizácii performujúcich subjektov či sexuálnych praktík pornosnímok tak už bežní ľudia získavajú nad definovaním sexu prostredníctvom porna väčšiu moc, čo môže narúšať dominantný diskurz a smerovať k reorganizácii vnímania sexuality. Pravda, na mysli mám potenciál, ktorým porno 2.0 disponuje; ani zďaleka si nemyslím, že zmeny sú jednoduché a rýchle (či dokonca žiadané) – už aj preto, že bežní ľudia zrejme i tak väčšinovo reprodukujú dominujúce diskurzy. Vo výsledku je naozaj jedno, či je médiom diskurzu korporácia alebo individuálny subjekt.
Moc zakódovaná v obrázkoch, ktoré „nejstvujú“: porno ako diskurz
Pre porno ako diskurz, logicky, platia všeobecné charakteristiky diskurzu. Aj napriek tomu, že sa snaží naturalizovať sa ako prostriedok reprezentácie sexuality a sexuálnych fantázií, vždy je hrou o moc, politickou aktivitou. Preto oň stojí zato bojovať: „diskurz [...] nie je iba dejiskom boja o moc, ale je tiež objektom stávky v boji o moc,“ vraví Norman Fairclough (1992: 67; kurzíva M. B.). „Ovládnutie porna s jeho významným postavením v projekte sexuality vlastnými významami umožňuje vlastnú definíciu sexuality, ktorá má, pri komonsenzuálnej viere v porno ako reprezentáciu sexu [...] značný potenciál pôsobiť na svoje publikum.“ (Bočák 2009: 127).
Pristavím sa ešte pri problematike konštrukcie identít. Aj keď silne ovplyvňuje dominantné sexuality, pornografia, podľa všetkého, zohráva výraznejšiu úlohu v konštrukcii marginalizovaných sexualít: tieto sú vytláčané z verejného diskurzu, takže porno, ako oblasť mediálnej produkcie dominantne konzumovaná v privátnej sfére, môže fungovať ako alternatívny zdroj významov identity. [8] Ako príklad „spätného“ pôsobenia porna na (minoritnú) kultúru v tomto kontexte uvediem autobiografické spomienky Dwighta McBridea (2005). Autor sa sčasti osobne (a o to pútavejšie) pozastavuje nad rolou etnických stereotypov v gayporne, pričom reflektuje ich prenikanie do každodennosti cez opakujúce sa osobné skúsenosti, ktoré postupne nadobúdal od čias svojho vysokoškolského štúdia. Jednak opisuje svoje prvotné prekvapenie tým, že štandardnou súčasťou pornoprodukcie prehrávanej v gaybaroch, ktoré navštevoval, boli čierni (black) herci, [9] aj keď osadenstvo baru bolo prevažne biele (white; často bol jediným nebielym mužom v podniku samotný McBride). Autor sa pozastavuje aj nad tým, ako výrazne prenikala a preniká pornokonštrukcia čiernych mužov do každodenného života, keď opisuje, ako sa jeho príležitostná sexuálna interakcia s bielymi mužmi nezaobišla bez „magickej“ (a zároveň pre teoretika kultúry veľmi zraňujúcej) vety „Give me that big black cock!“ (v preklade „Ukáž mi toho veľkého čierneho vtáka!“), tvoriacej žánrovú normu tzv. medzirasového (interracial) porna. [10] Podľa McBridea oba prvky – rozšírenosť a žánrové konvencie medzirasového porna [11] – sú prejavom zinakosťovania (možný preklad angl. othering) a exotizácie minoritného (tu čierneho) dominantnou (tu bielou) kultúrou.
Tak ako s vedomím sily diskurzu v konštruovaní sveta v súčasnosti pracujú sociálne vedy, z predstavy významného statusu porna v konštrukcii každodenných sexuálnych významov a praktík, z viery v silu reprezentácie prirodzene vychádza viacero politických hnutí. Konštruktivistická viera v moc významu je aj za aktívnym prístupom feminizmu k pornu. Popri prúde feminizmu, ktorý porno rezolútne odmieta, [12] nastupuje prúd, ktorý predstavu „kompletného vymazania porna z našej kultúry“ považuje za utopickú a hľadá skôr spôsoby, ako sa diskurzívne zmocniť porna a tak aktívne subvertovať stereotypné významy, ktoré mainstreamová (najmä heterosexuálna) pornografia konštruuje. Cieľom už nie je porno zlikvidovať, ale destabilizovať jeho moc v definovaní („adekvátnej“) Sexuality.
Tým, že je porno vo verejnom priestore tabuizované, sa skôr posilňuje, než oslabuje jeho moc. Sama tabuizácia témy totiž potláča možnosti kritickej reflexie. Obzvlášť v akademickom prostredí dnes odsudzujúce zovšeobecnenia o porne neobstoja. Napokon, už jedna z prvých systematických teoretičiek pornografie, Linda Williams, si v roku, keď sa u nás ešte len rúcalo socialistické zriadenie a porno ako „prototyp zvrhlosti západnej buržoázie“ oficiálne neexistovalo, jasne uvedomovala, že predpoklad „ak ste videli jeden pornofilm, videli ste ich všetky“, neplatí (Williams 1989: x), ale že porno treba analyzovať systematicky. Že ho môžeme ovládnuť iba tak, ako akýkoľvek iný diskurz: na akademickej pôde dôslednou dekonštrukciou, kontinuálnou destabilizáciou jeho preferovaných významov, na pôde politického aktivizmu vlastnou produkciou, teda aktívnymi zmenami zvnútra.
Poznámky
Literatúra
Bibliografická poznámka
AKO CITOVAŤ? Použite, prosím, bibliografický údaj printovej verzie:
Článok Prečo a ako penetrovať… významy: zopár úvah o porne a porn studies bol pôvodne publikovaný 16. 5. 2011 v internetovom časopise o kulturálnych štúdiách Konstrukt. Keďže článok (rovnako ako časopis) už, žiaľ, nie je dostupný online, rozhodol som sa ho sprístupniť na tejto stránke.
Michal Bočák . michalbocak.weebly.com
Porn studies pritom nie sú obhajobou sledovania porna v pracovnom čase zainteresovaných akademikov/čiek, ako ich často reflektuje (najmä, no nielen) laická verejnosť. [1] Nuž, úprimne sa zamyslime nad tým, načo by to niekto v spoločnosti, kde je sexualita stále tabu (aj keď liberálne, osobitne tabloidné médiá sa tvária, že tabu dávno prekonané), robil? Aj keď… načo vôbec ďalej rozvíjať tento smer obhajoby: kto pracuje na poli literárnej vedy, určite vie, akú akademickú „hodnotu“ má z hľadiska dominantnej paradigmy analýza populárnej literatúry, kto „robí“ TV studies, vie, že presvedčiť tradicionalistov/ky, že televízne seriály majú svojím spôsobom väčšiu kultúrnu hodnotu už len preto, že na rozdiel od „dokonalej“ alternatívnej snímky je ich významový „akčný rádius“ mnohonásobne väčší… Problému s „nízkymi“, „pokleslými“ kultúrnymi (mediálnymi) produktmi sa zrejme tak skoro nezbavíme, akokoľvek by to bolo užitočné.
Vyberať si, či porno budeme alebo nebudeme skúmať, je už de facto luxus. Je totiž veľmi pravdepodobné, že ak ho aj nekonzumujeme osobne, konzumujeme ho aspoň sprostredkovane, ak nevidíme explicitnú pornosnímku, neznamená to, že nás porno neoslovuje aspoň subliminálne v iných mediálnych žánroch (reklamy, hudobné videoklipy), v iných sociálnych prostrediach vôbec (odev a pohyby tiel na diskotéke, amatérske mobilné pornovideá, sexuálne prejavy našich sexuálnych partnerov/iek). Za desaťročia existencie v mediálnom prostredí sa porno rozšírilo natoľko a stalo sa natoľko silným, že sa čoraz častejšie hovorí nie o sexualizácii, ale doslova o pornografizácii kultúry (napr. McNair, 2002; Paasonen – Nikunen – Saarenmaa, 2007).
Hoci pornografizácia v niektorých kontextoch nadobúda význam kvantitatívneho vzostupu pornografie, vhodnejšie je chápať ju ako komplexnú zmenu kultúrnej (mediálnej) logiky, v ktorej je síce kvantifikácia pornografie podstatná, no oveľa dôležitejšie je to, že sa porno dostáva do mainstreamu, že sa v podstate stáva dominantným diskurzom (minimálne sexu a sexuality), pričom začína významne obsahovo i formálne inšpirovať iné diskurzy.
Je pritom osobitne povšimnutiahodné, že kultúru tvaruje práve pornosféra [2] ako tabuizovaná zóna kultúrnej produkcie: v našom uvažovaní nás teda (priamo či sprostredkovane) ovláda to, čo je z mainstreamu vytesňované, o čom sa nemá hovoriť, k čoho letmej, tobôž podrobnej znalosti by sme sa na verejnosti nemali priznať. Pritom sa ale očakáva, že budeme vedieť pornografiu (pochopiteľne, len intuitívne) rozlíšiť (aby sme ju mohli odsúdiť).
Objavujú sa dokonca tézy o post-pornografickej ére. Jonathan Lillie ju chápe ako rozplývanie hraníc porna: „technologická a diskurzívna éra, v ktorej definícia pornografie expandovala za hranice vlastnej deskriptívnej koherencie“ (Lillie 2004: 62). Dala by sa charakterizovať aj ako obdobie, v ktorom prepojenie porna a sexu natoľko zmohutnelo, že prestáva byť jasné, nakoľko, resp. či vôbec možno oba javy oddeliť. Treba si klásť otázky – a porn studies to už robia –, aký (by) bol sex bez porna. Niektoré štúdie už naznačujú, že porno, ktoré sex (aspoň zdanlivo podľa dominujúcej predstavy) reflektovalo, dnes sex definuje. Determinuje úpravu tiel, re/definuje repertoáre sexuálnych praktík. Mení jazyk, ktorým sa rozpráva o sexe a/alebo pri ňom. Cez svoje stereotypy (viazané na konkrétny žáner či so všeobecnejšou platnosťou) definuje priestory, kde by sme sex mohli očakávať a definuje osoby, ktoré by ho asi mohli chcieť. Ak tieto vypozorované tendencie nie sú dostatočným dôvodom na to, aby sme porno brali vážne, potom ďalšia argumentácia v prospech porn studies stráca zmysel.
Ako sa robí (sexuálne) telo: porno ako lekcia sociálneho konštruktivizmu
Myšlienka, že telo dostáva zmysel až diskurzívne, sa v rámci postštrukturalistických úvah objavuje už dlhodobo a v sociálnych vedách už de facto zdomácnela. Jedným z momentov, na ktoré sa musia pornoštúdiá sústrediť, sú práve konfigurácie telesnosti, s ktorými porno narába, [3] už len preto, že sám aktuálny dominantný západný diskurz sexuality redukuje sex na telesný akt, naturalizuje sexualitu ako telesné, orgánové, koncentrujúc sa na rolu určitých častí tiel (osobitne vonkajších pohlavných orgánov).
Porno, konštruujúc špecifické identity aktérov/ok (i konzumentov/iek), semioticky zvýznamňuje určité časti tiel – ostatné časti nechávajúc v akomsi „semiotickom tieni“. Práve ono tvaruje a rozhýbava „sexujúce“ telá novými spôsobmi (a vždy práve danými spôsobmi). Medzi momentmi ozmyselňovania tela v porne možno uviesť prinajmenšom re/konštruovanie hraníc medzi telom súkromným a verejným a telom sexuálnym a asexuálnym. Množstvo slastí evidentne pramení práve v prekračovaní týchto hraníc.
V dominantnom diskurze je telo chápané ako súkromný priestor. Privátnu entitu z neho robí oblečenie, ktoré je materiálnou, no zároveň aj symbolickou bariérou medzi telom a verejným priestorom. Odev funguje podobne ako steny budovy: stavia hranicu pohľadu, a tak umožňuje cítiť sa bezpečne a skryto, hoci za stenou, za textíliou je už priestor verejný. Pornografické „vyzlečenie“ však nie je len prostým zhodením odevu a jednoduchým „ukázaním“ tela: mainstreamová pornografická kamera, podobne ako tabloidný objektív, predpokladá, že na to, čo je verejné, jestvuje absolútny vizuálny nárok, že zverejnením sa subjekt zbavuje možnosti rozhodovať o svojej vizuálnej reprezentácii. Tak ako paparazzi zoomujú na intímne časti celebritných tiel, tak porno striehne na najzaujímavejšie momenty nahých pohybov, aktívne si vyberá, čo z tela ho zaujíma, a čo môže „odrezať“. Pornotelo sa s redukcionizmom (hlavne v mainstreame, alternatívne produkcie pracujú inak) pornografického diskurzu musí zmieriť.
Pornografia však musí telu a jeho aktivitám určité významy pripísať. Často totiž v podstate tie isté časti tela a tie isté praktiky nadobúdajú v rôznych sociálnych a diskurzívnych kontextoch rôzne, niekedy dokonca radikálne odlišné významy. Napríklad zavádzanie prstov či určitých predmetov do vagíny, rekta, močovej trubice a pod. môže byť – a býva – medicínskymi vyšetrovacími technikami, rovnako ale môžu byť, v iných kontextoch, sexuálnymi praktikami. O rozhodujúcej úlohe kontextu tu dostatočne vypovedá pokus o skombinovanie hypotetických situácií: dosiahnuť, či dokonca prejaviť svoje vzrušenie na gynekologickom, rektoskopickom či urologickom vyšetrení sa považuje za sociálne nenáležité, hoci sa lekár/ka či ním/ňou vedená pomôcka dotýka častí tela, ktoré by sme bez problémov označili ako sexuálne. Sociálny kontext nedovoľuje tieto významy aktivovať. [4]
Diskurzivizácia tela nie je nevyhnutná iba preto, že reprezentovaná matéria jestvuje bez ohľadu na pornodiskurz, ale že diverzita telesnosti sama osebe, domnievam sa, nie je taká, aby porno dokázalo udržiavať pozornosť, ba získavať pozornosť ďalšiu, čo je nevyhnutné predovšetkým z hľadiska ekonómie pornopriemyslu. Ústa, penisy, vagíny, anusy, prsia, ruky, čokoľvek – to všetko je v podstate rovnaké. V porne teda zákonite ide o to, ako sa tieto elementy ozmyselnia, aké významy sa im pripíšu. Pripomína to tak Foucaultovo konštatovanie, že „diskurzy sú zložené so znakov; no to, čo robia, je viac než len používaním týchto znakov na označovanie vecí. Ide o toto ‚viac‘, čo ich činí neredukovateľnými na jazyk (langue) a reč. Toto ‚viac‘ je tým, čo musíme odkryť a opísať.“ (Foucault 1972: 49) Zexplicitňovanie, interpretácia týchto zákonitostí je, ak chceme pochopiť fungovanie porna, ale aj sexuality v širšom zmysle, potrebná. Porno nám totiž – a čoraz intenzívnejšie – ukazuje, čo na tele je, a čo nie je sexuálne, vzrušivé.
Kde chytať ryby a ako sa pritom nechytiť sa do siete: web a porno, verzie 2.0
Prístup k webovému pornu sa dnes u nás fakticky rovná prístupu k webu. Ak totiž máme možnosť byť online, dostať sa k pornografii je otázkou niekoľkých kliknutí. Na mysli mám predovšetkým v posledných rokoch rozšírené pornoportály, tzv. tubes, [5] technologicky (streaming, resp. flashové video) i funkčne (napr. komunitný princíp, kategorizácia videí pomocou tagov) sa ponášajúce na YouTube, ktoré po „neprekonateľnej bariére“ kliknutia na „Mám dosť rokov, môžem a chcem sa pozerať“ ponúkajú obrovské množstvá zdarma prístupných videí. Táto v podstate všeobecná prístupnosť porna robí jeho štúdium výsostne potrebným.
V súvislosti s decentralizovanou tvorbou a triedením obsahu na tube-portáloch sa treba venovať problematike pôvodu pornosnímok. Pornografické portály možno rozdeliť na profesionálne a amatérske výhradne analyticky, avšak reálne si nikto odfiltrovať návštevníkov/čky z jednej alebo druhej skupiny nedovolí. Vzniká tak produkčne (i recepčne) zmixované prostredie, v ktorom sa koexistencia korporátnej a individuálnej subjektivity postupne stiera: videá pridávajú (uploadujú) ako sponzor/i, tak aj používatelia/ľky a, aby to nebolo také prosté, oba typy subjektov môžu pridávať videá profesionálne i amatérsky produkované (alebo aspoň tak či onak vyzerajúce). Vytvára sa tak ideálne prostredie na skrývanie korporátnych záujmov; rozlíšiť medzi korporáciou a horlivým/ou uploaderom/kou sa stáva temer nemožným.
Keďže individuálny uploading (bežní ľudia uploadujú profesionálne videá či ich časti) destabilizuje komerčné prostredie, [6] firmy využívajú tento skrytý marketing ako jednu z reálnych možností kontrolovania tokov svojej produkcie a tým aj zisku. Pornoportály sa dnes rozsiahlo využívajú ako reklama: videá priamo smerujú na platené stránky alebo aspoň obsahujú logo produkčnej spoločnosti, takže v podstate fungujú ako filmové trailery – ponúkajú krátky zostrih filmu, prípadne vybranú scénu; za ďalšie sexuálne scény či dokončenie načrtnutých sa však dopláca (viac Lynn 2008). [7]
Ak sa rozhodneme skúmať, ako funguje porno na týchto webstránkach, musíme si uvedomiť predovšetkým fakt, že technológia podstatne ovplyvňuje to, aký materiál sa k nám v určitom momente dostáva. Web 2.0, charakteristický, okrem iného, user-friendly triedením dát, konštruuje špecifické sexuálne univerzum prostredníctvom súvisiacich videí (related videos) ponúkaných pri sledovaní napr. v postrannom či spodnom paneli náhľadov. Divák/čka klikajúci/a na súvisiace snímky sa tak „zacykluje“, ľahko môže nadobudnúť dojem, že napr. sexuálna praktika či spôsob jej označovania je rozšírený. Navyše, odporúčania súvisiacich videí sa čoraz väčšmi vytvárajú aj na základe preferencií „ľudí ako ste vy“ vyjadrených kliknutím na súvisiace video. Technológia sa tak učí myslieť v sexuálnych významoch kultúry. Z počítačov tak majú potenciál stať sa ozajstné sex machines.
Okrem ekonomických a technologických zmien (uvedené sú naozaj len zlomkom; viac pozri napr. v zborníku Attwood 2010) je dôležité sústrediť sa na zmenu statusu používateľov/iek v pornografickom diskurze: uvoľnenie možností re/produkcie smerom k nekorporátnym subjektom prispieva k premiešavaniu korporátnej a populárnej (komonsenzuálnej?) nomenklatúry. Sharif Mowlabocus (2010: 71) na základe toho pripisuje tube-portálom princíp folksonomy, teda kategorizáciu „odspodu nahor“. V kategorizácii performujúcich subjektov či sexuálnych praktík pornosnímok tak už bežní ľudia získavajú nad definovaním sexu prostredníctvom porna väčšiu moc, čo môže narúšať dominantný diskurz a smerovať k reorganizácii vnímania sexuality. Pravda, na mysli mám potenciál, ktorým porno 2.0 disponuje; ani zďaleka si nemyslím, že zmeny sú jednoduché a rýchle (či dokonca žiadané) – už aj preto, že bežní ľudia zrejme i tak väčšinovo reprodukujú dominujúce diskurzy. Vo výsledku je naozaj jedno, či je médiom diskurzu korporácia alebo individuálny subjekt.
Moc zakódovaná v obrázkoch, ktoré „nejstvujú“: porno ako diskurz
Pre porno ako diskurz, logicky, platia všeobecné charakteristiky diskurzu. Aj napriek tomu, že sa snaží naturalizovať sa ako prostriedok reprezentácie sexuality a sexuálnych fantázií, vždy je hrou o moc, politickou aktivitou. Preto oň stojí zato bojovať: „diskurz [...] nie je iba dejiskom boja o moc, ale je tiež objektom stávky v boji o moc,“ vraví Norman Fairclough (1992: 67; kurzíva M. B.). „Ovládnutie porna s jeho významným postavením v projekte sexuality vlastnými významami umožňuje vlastnú definíciu sexuality, ktorá má, pri komonsenzuálnej viere v porno ako reprezentáciu sexu [...] značný potenciál pôsobiť na svoje publikum.“ (Bočák 2009: 127).
Pristavím sa ešte pri problematike konštrukcie identít. Aj keď silne ovplyvňuje dominantné sexuality, pornografia, podľa všetkého, zohráva výraznejšiu úlohu v konštrukcii marginalizovaných sexualít: tieto sú vytláčané z verejného diskurzu, takže porno, ako oblasť mediálnej produkcie dominantne konzumovaná v privátnej sfére, môže fungovať ako alternatívny zdroj významov identity. [8] Ako príklad „spätného“ pôsobenia porna na (minoritnú) kultúru v tomto kontexte uvediem autobiografické spomienky Dwighta McBridea (2005). Autor sa sčasti osobne (a o to pútavejšie) pozastavuje nad rolou etnických stereotypov v gayporne, pričom reflektuje ich prenikanie do každodennosti cez opakujúce sa osobné skúsenosti, ktoré postupne nadobúdal od čias svojho vysokoškolského štúdia. Jednak opisuje svoje prvotné prekvapenie tým, že štandardnou súčasťou pornoprodukcie prehrávanej v gaybaroch, ktoré navštevoval, boli čierni (black) herci, [9] aj keď osadenstvo baru bolo prevažne biele (white; často bol jediným nebielym mužom v podniku samotný McBride). Autor sa pozastavuje aj nad tým, ako výrazne prenikala a preniká pornokonštrukcia čiernych mužov do každodenného života, keď opisuje, ako sa jeho príležitostná sexuálna interakcia s bielymi mužmi nezaobišla bez „magickej“ (a zároveň pre teoretika kultúry veľmi zraňujúcej) vety „Give me that big black cock!“ (v preklade „Ukáž mi toho veľkého čierneho vtáka!“), tvoriacej žánrovú normu tzv. medzirasového (interracial) porna. [10] Podľa McBridea oba prvky – rozšírenosť a žánrové konvencie medzirasového porna [11] – sú prejavom zinakosťovania (možný preklad angl. othering) a exotizácie minoritného (tu čierneho) dominantnou (tu bielou) kultúrou.
Tak ako s vedomím sily diskurzu v konštruovaní sveta v súčasnosti pracujú sociálne vedy, z predstavy významného statusu porna v konštrukcii každodenných sexuálnych významov a praktík, z viery v silu reprezentácie prirodzene vychádza viacero politických hnutí. Konštruktivistická viera v moc významu je aj za aktívnym prístupom feminizmu k pornu. Popri prúde feminizmu, ktorý porno rezolútne odmieta, [12] nastupuje prúd, ktorý predstavu „kompletného vymazania porna z našej kultúry“ považuje za utopickú a hľadá skôr spôsoby, ako sa diskurzívne zmocniť porna a tak aktívne subvertovať stereotypné významy, ktoré mainstreamová (najmä heterosexuálna) pornografia konštruuje. Cieľom už nie je porno zlikvidovať, ale destabilizovať jeho moc v definovaní („adekvátnej“) Sexuality.
Tým, že je porno vo verejnom priestore tabuizované, sa skôr posilňuje, než oslabuje jeho moc. Sama tabuizácia témy totiž potláča možnosti kritickej reflexie. Obzvlášť v akademickom prostredí dnes odsudzujúce zovšeobecnenia o porne neobstoja. Napokon, už jedna z prvých systematických teoretičiek pornografie, Linda Williams, si v roku, keď sa u nás ešte len rúcalo socialistické zriadenie a porno ako „prototyp zvrhlosti západnej buržoázie“ oficiálne neexistovalo, jasne uvedomovala, že predpoklad „ak ste videli jeden pornofilm, videli ste ich všetky“, neplatí (Williams 1989: x), ale že porno treba analyzovať systematicky. Že ho môžeme ovládnuť iba tak, ako akýkoľvek iný diskurz: na akademickej pôde dôslednou dekonštrukciou, kontinuálnou destabilizáciou jeho preferovaných významov, na pôde politického aktivizmu vlastnou produkciou, teda aktívnymi zmenami zvnútra.
Poznámky
- Odporúčam vyhľadať si na webe články, blogy či diskusie o kurzoch porn studies či pornoštúdiách ako novej vednej oblasti.
- Termín používa napr. Brian McNair (2002). Feona Attwood (2009: xvi) o pornosfére hovorí ako o „kompletne sexualizovanej sfére, kde formy reprezentácie mutujú, vyžadujúc si nové formy analýzy a spôsoby porozumenia“.
- Pravda, presnejšie by bolo opäť hovoriť o tom, ako rôzne pornografické žánre či trhové zacielenia (niches) konštruujú telo a jeho praktiky.
- Pravda, porno proti tomuto stereotypu „bojuje“ v osobitných žánroch, ktoré pracujú so „zvrhnutím sa“ medicínskej situácie.
- Podľa údajov z databázy Alexa Top 500 Global Sites spoločnosti Alexa sa v prvom štvrťroku roku 2011 nachádzali v prvej stovke najnavštevovanejších webstránok sveta štyri pornoportály: XVIDEOS.com, xHamster.com, PornHub.com a YouPorn.com.
- V pornopriemysle prebieha intenzívna debata o dodržiavaní autorských práv, analogická k debate filmové spoločnosti – YouTube.
- Novšie sa objavujú trailery, ktoré potvrdzujú centrálnu rolu vizuality v porne: snímku tvorí zostrih scény, no sexuálne vyvrcholenie aktérov/ok je zaznamenané len auditívne, pričom vizuál je nahradený graficky spracovanou inštrukciou ďalšieho postupu pri záujme o zhliadnutie (zvyšku) scény.
- Osobitne to vidieť napr. v gayporne, ponúkajúcom naratívy (gayskej) identity (napr. coming out, vzťah k heterosexualite, mužská homosexualita v maskulínnych prostrediach, napr. v športe a i.). K problematike „sexuálnych utópií“ gayporna pozri výbornú analýzu Freda Fejesa (2002).
- V súčasných kulturálnych štúdiách sa bežne používajú označenia, pôsobiace v istých kontextoch vulgárne (napr. queer, black). Zámerom používania inak politicky nekorektných označení je provokovať k diskusii. V roku 2006 napr. vyšla kniha Roberta McRuera s názvom Crip Theory (zvuková analógia s Queer Theory; v preklade Teória kriplov) miesto neutrálneho, korektného Disability Studies (možno preložiť ako štúdiá hendikepovanosti či disability). Spoločným znakom týchto označení je zámer naznačiť normatívnej populácii, že sociálne vylučovaní ľudia si uvedomujú praktiky sociálnej exklúzie, osobitne silu jazyka v konštrukcii ab/normality, a že jedinou možnosťou rezistencie je inakosť verbalizovať, povedať „vieme, za čo nás máte“ a „hlásime sa o svoje slovo, takí, akí sme“.
- Stereotyp je rozšírený aj v heterosexuálnom porne, v diskurze ktorého dokonca funguje už aj len pod skratkou BBC.
- „Je prakticky nepredstaviteľné, že by niekto mohol v takomto filme počuť ‚ukáž mi toho veľkého bieleho vtáka‘. Táto nomenklatúra veľkosti je natoľko previazaná s černošskosťou [v angl. blackness, pozn. M. B.], že keď príde na pornografické poňatie penisu v imaginárne, je temer nemožné uvažovať nad ich oddelením.“ (McBride 2005: 109–110; kurzíva v origináli)
- Komplexnú analýzu feministického antipornografického diskurzu predkladá vo svojich prácach Kateřina Lišková (pozri napr. Lišková 2010).
Literatúra
- Attwood, Feona. 2002. „Reading Porn: The Paradigm Shift in Pornography Research.“ Pp. 91–105 in Sexualities 2002, r. 5, č. 1.
- Attwood, Feona. 2009. „Introduction: The Sexualization of Culture.“ Pp. xiii–xxiv in Mainstreaming Sex: The Sexualization of Western Culture. Ed. Attwood, Feona. London: I.B.Tauris.
- Attwood, Feona. 2011. „The Paradigm Shift: Pornography Research, Sexualization and Extreme Images.“ Pp. 13–22 in Sociology Compass 2011, r. 5, č. 1.
- Bočák, Michal. 2009. „Diskurz: neurčitá cesta kulturálnych, mediálnych a komunikačných štúdií do centra svojho záujmu.“ Pp. 117–146 in Kultura – média – komunikace [Spektákl, mizející realita a /ne/bezpečí informací. Diskurs/y/ o diskursu] 2009, r. 1, č. 1.
- Bočák, Michal. 2009. „Porno, metro, sporno: súčasná gay/queer kultúra a heterosexuálne maskulinity.“ Pp. 121–142 in Kultura – Média – Komunikace Speciál [Vyprávění – identita – diference. Vybraná témata kulturálních studií] 2009, r. 1, č. 2.
- Cook, Ian. 2006. „Western Heterosexual Masculinity, Anxiety, and Web Porn.“ Pp. 47–63 in Journal of Men’s Studies 2006, r. 14, č. 1.
- Escoffier, Jeffrey. 2009. Bigger than Life: The History of Gay Porn Cinema from Beefcake to Hardcore. Philadelphia – London: Running Press.
- Fejes, Fred. 2002. „Bent Passions: Heterosexual Masculinity, Pornography, and Gay Male Identity.“ Pp. 95–113 in Sexuality & Culture 2002, r. 6, č. 3.
- Foucault, Michel. 1972. The Archaeology of Knowledge and The Discourse on Language. New York: Pantheon Books.
- Fairclough, Norman. 1992. Discourse and Social Change. Cambridge – Malden: Polity Press.
- Lillie, Jonathan James McCreadie. 2004. „Cyberporn, Sexuality, and the Net Apparatus.“ Pp. 43–65 in Convergence 2004, r. 10, č. 1.
- Lišková, Kateřina. 2010. Hodné holky se dívají jinam: Feminismus a pornografie. Praha: SLON.
- Lynn, Jett. 2008. „The Deal with User-Generated Content.“ In: XBIZ.com, 12. 4. 2008. http://www.xbiz.com/articles/92416 [4. 1. 2011].
- McBride, Dwight A. 2005. Why I Hate Abercrombie & Fitch: Essays on Race and Sexuality. New York – London: New York University Press.
- McNair, Brian. 2002. Striptease Culture: Sex, Media and the Democratization of Desire. London, New York: Routledge.
- McRuer, Robert. 2006. Crip Theory: Cultural Signs of Queerness and Disability. New York, London: New York University Press.
- Mercer, John. 2003. „Homosexual Prototypes: Repetition and the Construction of the Generic in the Iconography of Gay Pornography.“ Pp. 280–290 in Paragraph 2003, r. 26, č. 1–2.
- Mowlabocus, Sharif. 2010. „Porn 2.0? Technology, Social Practice, and the New Online Porn Industry.“ Pp. 69–87 in Porn.com: Making Sense of Online Pornography. Ed. Atwood, Fiona. New York: Peter Lang Publishing.
- Paasonen, Susanna. 2010. „Online Pornography: Ubiquitous and Effaced.“ Pp. 424–439 in The Handbook of Internet Studies. 4th ed. Ed. Consalvo, Mia – Burnett, Robert – Ess, Charles. Malden: Wiley-Blackwell.
- Paasonen, Susanna – Nikunen, Kaarina – Saarenmaa, Laura (eds.). 2007. Pornification: Sex and Sexuality in Media Culture. Oxford: Berg.
- Simpson, Mark. 1999. It’s a Queer World: Deviant Adventures in Pop Culture. New York – London: The Haworth Press.
- Williams, Linda (ed.). 2004. Porn Studies. Durnham: Duke University Press.
Bibliografická poznámka
AKO CITOVAŤ? Použite, prosím, bibliografický údaj printovej verzie:
- Bočák, Michal: Prečo a ako penetrovať… významy: zopár úvah o porne a porn studies. Konstrukt: internetový časopis o kulturálních studiích, 2011, 2, č. 5 (téma Porno aneb How deep is your throat). http://www.konstruktmag.cz/preco-a-ako-penetrovat-vyznamy-zopar-uvah-o-porne-a-porn-studies/
Článok Prečo a ako penetrovať… významy: zopár úvah o porne a porn studies bol pôvodne publikovaný 16. 5. 2011 v internetovom časopise o kulturálnych štúdiách Konstrukt. Keďže článok (rovnako ako časopis) už, žiaľ, nie je dostupný online, rozhodol som sa ho sprístupniť na tejto stránke.
Michal Bočák . michalbocak.weebly.com
Prečo a ako penetrovať… významy: zopár úvah o porne a porn studies by Michal Bočák is licensed under a Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 3.0 Unported License.
Permissions beyond the scope of this license may be available at http://michalbocak.weebly.com/texty-preprinty.html.